Európsky plán záchrany
KOMENTÁR: Lídri Európskej únie sa zišli na krízovom summite, aby odvrátili katastrofu. Riešenie, ktoré napokon schválili, sa dá pokojne označiť za americké. Koordinovaná pomoc bankám a finančným inštitúciám v hodnote stámiliard eur. Napokon, nemali veľmi na výber. Nechať systém padnúť - to by si nikto nedovolil. A návrat k národnému protekcionizmu by bol nielen príliš bolestivý, ale aj technicky takmer nemožný.
Dobrou správou je, že krajiny EÚ sa vedia aj v čase krízy dohodnúť a sú ochotné postupovať spoločne. Hoci o pružnosti sa nedá hovoriť ani vo sne. Na čo čakali lídri EÚ? Báli sa povedať daňovým poplatníkom, že im z vreciek vytiahnu bilióny eur na záchranu? Veď rozhodnutie nemiešať sa do krízy by občanov v konečnom dôsledku asi mrzelo viac.
Potešujúce je tiež, že štátnici jednohlasne nezmietli zo stola Pakt rastu a stability (ktorý drží míňanie vlád na uzde). Hoci je jasné, že viacerým krajinám sa ho nepodarí dodržať, a nebude to prvý raz. No je dôležité, že jeho porušenie sa nestalo doktrínou posvätenou Radou. Lebo zdravé verejné financie sú kľúčom k tomu, ako sa dajú podobné krízy zvládať v budúcnosti, ak sa im už nedá vyhnúť. Maďarsko je snáď dostatočne odstrašujúcim príkladom.
Na prvý pohľad to teda vyzerá tak, že prezidenti a predsedovia vlád si len odbili povinnú jazdu. No summit dvadsaťsedmičky predsa len dal bruselskému bail-outu nejakú pridanú hodnotu. Sú ňou výzvy na zriadenie svetového fóra, ktoré sa má zaoberať novým finančným systémom. Či už ide o väčšiu reguláciu medzibankového obchodu, nové inštitúcie, alebo menové politiky štátov. Lebo terajšia kríza v plnej nahote ukázala, v čom je nebezpečenstvo súčasného stavu uplynulých rokov: Svet, v ktorom zrazu zamestnanie a osudy ľudí či bilióny dolárov závisia od niečoho na míle vzdialeného ekonomickej vede – od dôvery.
Otázne však je, či politici s pomocou expertov dokážu vymyslieť niečo lepšie.