Národy bez tlmočníka
KOMENTÁR: Praha si pripomína výročie vzniku Československa vojenskou prehliadkou. Na Slovensku je 28. október pracovným dňom. Presnejšie pamätným dňom. Dosiaľ sa nenašla politická vôľa vyhlásiť ho za štátny sviatok.
Ilustračné foto.
Väčšina slovenských politikov pritom zdôrazňuje, aký význam pripisuje nadštandardným vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi. A tie naozaj existujú – napriek tomu, že ide o vzťahy z viacerých stránok asymetrické, čo potvrdzuje mnoho príkladov.
Na Slovensku je tradične veľký záujem o české filmy, českú literatúru či hudbu. Ani mladá generácia nemá problém rozumieť českému textu – možno i vďaka filmom s českým dabingom. Okolo desať percent divákov sleduje české televízne stanice. Na druhej strane slovenské programy sa v Česku pozerajú len okrajovo. Slovenskú tlač tu takmer nedostať a slovenské knihy sa musia preložiť do češtiny, aby bola šanca, že si ich český čitateľ prečíta.
Tisíce mladých ľudí odchádzajú zo Slovenska študovať na české univerzity. Záujem českých študentov o slovenské vysoké školy je nepomerne menší. A podobné je to aj v ekonomike: v ČR vlani pracovalo takmer 100-tisíc Slovákov, no Čechov pracujúcich na Slovensku je oveľa menej. Čo je napokon aj logické – priemerná mzda v ČR je v porovnaní so Slovenskom o tretinu vyššia.
Príčiny týchto javov majú spoločného menovateľa – ekonomický aj kultúrny náskok českých susedov. Podľa odborníkov má Slovensko šancu dobehnúť úroveň českej ekonomiky najskôr v priebehu 20 až 30 rokov – ak sa to vôbec podarí. V kultúrnej oblasti takto otázka ani nestojí. Silná kultúrna tradícia sa dobiehať nedá. Pre Slovákov by to však nemal byť dôvod na závisť, ale práve naopak, výzva. Obe kultúry sa totiž môžu vzájomne obohacovať.
A hoci spoločný štátny útvar Čechov a Slovákov zanikol, vzájomné kultúrne aj ekonomické väzby pretrvávajú a pretrvajú zrejme aj v budúcnosti. Stále predsa platí, že ide o národy, ktoré medzi sebou nepotrebujú tlmočníka.
Súvisiace články
Domáce | pred 17 rokmi
