Prezident nádeje
KOMENTÁR: Nie sú modré štáty a nie sú červené štáty, sú Spojené štáty americké. Pred štyrmi rokmi touto vetou vyprevádzal neznámy demokratický senátor Barack Obama svojho kolegu Johna Kerryho do prezidentských volieb.
V túto volebnú noc rovnakú vetu opakoval už sám ako budúci prezident USA.
Nádej a zmena, to bol recept, na ktorý Obama stavil a ktorý mu priniesol vysoké víťazstvo. Obama využil nespokojnosť Ameriky nielen so súčasným prezidentom Georgeom Bushom, ale so všetkými inštitúciami, predstavujúcimi zaužívaný poriadok – či už to je Biely dom alebo Wall Street. Svoju neskúsenosť zmenil v časoch politickej i ekonomickej krízy na svoju silnú stránku a s prísľubom čerstvého vetra vo Washingtone sa ako víchor prehnal volebnou nocou.
Prvý černošský prezident však teraz bude musieť svoje slová nádeje naplniť obsahom. Tak, ako je historická jeho výhra, tak historicky vysoké sú aj výzvy, ktorým bude musieť od prvého dňa v úrade čeliť. Medové týždne, ktoré mu zaľúbená Amerika v najbližších dňoch dopraje, nemusia trvať večne.
Obama totiž nebude mať nárok na nijaké výhovorky. Za jeho chrbtom stojí demokratmi ovládaný Kongres a nový prezident nebude mať takmer nijaké prekážky pri prijímaní zákonov. S výnimkou jednej – uspokojiť svoje požiadavky teraz budú chcieť všetci, ktorí ho podporili. A tie sú často protichodné.
Obamovi priaznivci čakajú, že ako prezident okamžite skončí nekonečnú vojnu v Iraku, no tak, aby Amerika zároveň neutrpela porážku. Chcú, aby zlepšil postavenie Spojených štátov vo svete, no zároveň neriskoval postavenie USA ako svetovej superveľmoci – s ktorým často prichádza i jednostranné a nepopulárne konanie. Najmä však chcú, aby krajinu vrátil na cestu ekonomickej prosperity – ak je to možné tak, aby sa to väčšiny obyvateľov príliš nedotklo.
Tentoraz sa však už len na nádej Obama spoliehať môcť nebude.