Narodil sa prezident
KOMENTÁR: Je dokonané. To nebol len periodicky sa opakujúci politický zápas, volebná štvorylka či hlučná reality šou made in USA. To bol pôrod v priamom prenose, na ktorý sa so záujmom a napätím dívala celá globálna dedina.
Jeden múdry pán kedysi povedal, že ak by Amerika neexistovala, musel by ju ktosi vymyslieť. Táto veta sa mi vynorila pred očami, keď som počas volebnej noci na pozvanie americkej ambasády sledoval na veľkej obrazovke v bratislavskom hoteli Carlton víťazný prejav Baracka Obamu, ako aj slová impozantného politika Johna McCaina. Priznám sa, že Barack Obama svojou rečou pred státisícmi Američanov v Chicagu trafil vo mne do čierneho a dojal ma. Hovoril k svojim, no prihováral sa i k mnohým na celom svete. Najmä k tým, čo veria, že dejinná i osobná nepriazeň osudu sa dá vlastným úsilím, vierou a tímovou spoluprácou prekonať. A tiež k tým, čo chcú slúžiť svojej komunite, vlasti a človečenstvu v 21. storočí.
Amerika sa zmobilizovala, pretože si želá nájsť stratenú rovnováhu, obnoviť prirodzenú úctu a rešpekt a Barackovi Obamovi „hrozí“, že bude historickou postavou z rodu moderných lídrov, ktorých ľudia potrebujú v čase neistôt, rastúceho cynizmu, silových a sebeckých riešení ako soľ. Keďže sa nestáva dedičom trónu, ale iba dočasným obyvateľom washingtonského domu s bielou fasádou, bude si musieť veľmi rýchlo zostaviť svoj vládny tím a po prebratí kľúčov 20. januára 2009 vysúkať rukávy.
Naložené toho bude mať požehnane: finančnú a sociálnu krízu, rozdelenú spoločnosť, vojnové operácie v Iraku a Afganistane, „rozhasené“ vzťahy s Ruskom, pošramotenú povesť a postavenie Spojených štátov vo svete… Ale čo bude asi najťažšie, čo nového 47-ročného prezidenta čaká – napĺňanie obrovských očakávaní domácej a medzinárodnej verejnosti v dňoch každodenných.
Európa, najbližší partner a spojenec Spojených štátov, má po problematickom osemročnom vládnutí Texasana Georgea W. Busha mimoriadne vysoké očakávania od Baracka Obamu. Ten sa totiž na starom kontinente stal celebritou už ako kandidát na prezidenta a sympatiami k nemu sa netajili nielen bežní ľudia, ale otvorene a bez zábran ich vyjadrovali i poprední európski lídri. Baracka Obamu si teda virtuálne vyvolili i Európania – a to s mnohonásobne väčším rozdielom hlasov ako samotní Američania.
Myslím si, že budú preto od neho očakávať, žiadať, radiť mu… Nemusí sa to zaobísť bez rozčarovaní, pretože americký „tanker“ má istú zotrvačnosť a Európa sama nemá odpovede a často ani odvahu postaviť sa k mnohým vlastným problémom súvisiacim so správou vecí európskych, európskou vonkajšou zahraničnou a bezpečnostnou politikou a globálnym pôsobením Európy. Sami Európania ešte často neprekročili prah predsudkov k ich vlastným európskym spoluobčanom, ktorí majú inú farbu pleti, akcent v reči alebo sa inak modlia.
Ak sa teda Európa po tomto týždni oprávnene túži pustiť do rozvoja nových euro-amerických vzťahov, musia sa meniť i Európania. Nová americká únia potrebuje odvážnejšiu, solidárnejšiu a akcieschopnejšiu Európsku úniu.