Ležať na panskom
GLOSA: Človek "rovný" pred zákonom žije tak, že ráno sadne do Fabie (v lepšom prípade), cez deň sa snaží v práci dosiahnuť maximum, aby mal z čoho platiť účty. A sem-tam si kúpi niečo pre potešenie, ak mu zo zárobku dačo zostane.
Človek pred zákonom „rovnejší“ sadne ráno do nového Mercedesu-Benz, cez deň sa zúčastňuje na rôznych „dôležitých“ politických zasadaniach. Účty ho netrápia.
Zarobí šesťnásobne viac ako človek „rovný“, a to všetko navyše z peňazí, ktoré pochádzajú od človeka „rovného“. „Rovných“ ľudí je mnoho. „Rovnejší“ ľudia sú napríklad na Fonde národného majetku. Na štátny majetok vytvorený ľuďmi „rovnými“, ktorému sa voľakedy za čias zbojníka Juraja Jánošíka, hovorilo „panské“, sa ľudia „rovnejší“ dostali vďaka politike. Blízkosť k Smeru vyniesla na vytúžené „panské“ aj Vladimíra Kocoureka, ktorý voľakedy bačoval vo svojej Senici. Kocourekovi za dva roky na fonde zosilnel žalúdok.
Nemá problém s tým, aby zdvihol ruku za stopercentné odmeny pre seba a kolegov, aj keď sa pár dní predtým oboznámil s výsledkom previerky Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý zistil na fonde mrhanie štátnych peňazí, porušovanie zákonov a finančnú nedisciplínu.
Nad „rovnejšími“ ľuďmi má bdieť niekto, kto spraví poriadok – človek „najrovnejší“. Bežný človek však môže len zúfať. „Najrovnejší“ totiž radšej na konanie fondu nepozerá, keďže je z rovnakej politickej strany.