Najnovšie

Tristopäťdesiat

STĹPČEK Dáše Čejkovej: Aj umelci môžu mať svoje dni. Dni, keď sa im nedarí, keď nemajú ani náladu, ani inšpiráciu a občas ani motiváciu, aby išli na plný plyn.

Dáša Čejková, spisovateľka
26.11.2008 10:46 , Aktualizované: 26.11.2008 10:46
odoberať
Google News
zdieľať
Dáša Čejková
Foto: Ľuboš Pilc

Napríklad herci. Denne pracujú s emóciami a určite sú na tom neraz horšie ako psychológovia či psychiatri. Nesmie im zlyhať pamäť, ale zároveň sa musia učiť zabúdať, keďže sú nútení často meniť identitu, spoločenský status, ale aj partnerov. Niekoľko týždňov sú bezdetní, potom zase sirotami. Musia naplno prežívať smrť svojich blízkych aj tú vlastnú. A tie šialené presuny v čase! Raz sú v antike, inokedy ich trápi inkvizícia, potom zase komunistickí pohlavári. Zo sna ich budia národní buditelia a obavy, či pochopili a hodnoverne interpretovali pohnútky, ktoré viedli k uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Je to veru poriadny mix. Navyše pravidelne dochucovaný kadejakými mimoúväzkovými starosťami v Paneláku či žabomyšími hádkami s Priateľkami.

A už ani v Ordinácii a v Obchode nemajú na ružiach ustlané a neprejavujú im patričnú úctu a obdiv. A všade, kam sa zvrtnú, tam na nich davy zízajú ako na zvieratká v zoo, fotia si ich a prenasledujú v zvrhlej túžbe nachytať ich na hruškách vo farskej záhrade.

Doba je taká. Hoci aj v tom, že pre niekoho je tristopäťdesiat slovenských korún veľa, inému sa však pre takú sumu neoplatí ráno ani oči otvoriť, nieto ešte podať plnohodnotný výkon. Za tristopäťdesiat slovenských korún si napríklad môžete dožičiť polievku, predjedlo a hlavné jedlo v reštaurácii a možno zostane aj na nejaký skromný dezert. Alebo sa za tú istú sumu môžete stať divákmi v hľadisku jednej z našich domorodých profesionálnych divadelných scén.

V oboch prípadoch riskujete podobné: veľa radosti a pôžitku si neužijete, o dlhotrvajúcich, či nebodaj výnimočných zážitkoch ani nehovoriac. Čo na tom, že ste stavili na profesionálov. Akých a kde? Na tom predsa nezáleží. Nechcete sa sťažovať, veď si veľmi dobre uvedomujete, že za poučenie a skúsenosť treba platiť. Občas aj peniazmi. A tých tristopäťdesiat korún slovenských nie je veľa za poznanie, že emóciami, entuziazmom, energiou a kvalitnými ingredienciami dokážu kumšt prešpikovať skôr amatéri. Za polovičnú cenu. V divadle navyše za plnokrvný, búrlivý potlesk nadšeného publika.

Ale dosť už kritiky, veď aj umelci majú svoje dni. Dni a roky, keď dokážu naplno fungovať iba za sťažených podmienok. A akékoľvek výhody im zbytočne kazia inšpiráciu, motiváciu aj pracovnú morálku.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie