Zmrazené poslanecké hlavy
KOMENTÁR: Zmrazenie platov politikov - odjakživa výživná a populárna téma - si tentoraz pochvalu nezaslúži. Pretože je celkom nezmyselné. A pokrytecké. Keď si poslanci a ministri priškrtia platy, finančný význam býva takmer nulový. Napríklad na budúci rok sa tým "ušetrí" nejakých 400-tisíc eur. Ak majú mať zásahy tohto druhu zmysel, tak spravidla symbolický - ako gesto solidarity v rámci hlbšieho šetrenia.
Lenže – vláda na budúci rok žiadne (doslova a do písmena žiadne) úspory a škrty vo výdavkoch nechystá. Okrem spomínaných 400-tisíc…
Otázka, prečo si vlastne poslanci siahli na platy a čo tým chceli povedať, ostáva nezodpovedaná. Nič k tomu nevedel povedať dokonca ani ten, kto návrh predložil – poslanec Kubánek (Smer). Keď sa ho novinári pýtali, o čo ide a koho sa zmrazenie platov dotkne, bezradne mykol plecami… Nevedel.
Mimochodom, poslanci si tento nezmysel odhlasovali krátko po vystúpení ministra financií. Keby ho počúvali, vedeli by, že vláda so žiadnym šetrením a obmedzením výdavkov nepočíta. Pretože celú svetovú finančnú krízu odbila jediným rozpočtovým „opatrením“ – natiahla deficit. Podľa potreby. A to už nie je lacný, 400-tisícový nezmysel ako pri zmrazení poslaneckých platov. To je hrubá chyba. Nechať všetky výdavky do posledného centa v starej, predkrízovej podobe, a nad prepadom príjmov pohodlne mávnuť rukou – to si nedovolila žiadna vláda.
V parlamente sa malo debatovať o tom, či výdavky okresať (čo velí zdravý rozum), alebo, naopak, cielene zvýšiť (ako to plánujú Briti v snahe rozhýbať spotrebu, investície a výrobu). Ale nechať ich len tak, voľne pohodené, lebo rozpočtová korisť je dávno podelená – to je vrchol lenivosti.
Ak má mať zmrazenie platov politikov predsa len nejaký hlbší zmysel, tak len ako trest. Za bezradnosť. A zmrazené hlavy.