Vianoce v hypermarkete
Človek s vkusom nemôže v týchto dňoch obísť hypermarkety, pretože v predvianočnom období v ňom vrcholia pozitívne snahy ľudstva. To, kam je ľudstvo ako celok schopné dôjsť, sa totiž prejaví až na pultoch s vianočnými dekoráciami. Skutočnosti, ktoré sú zvyčajne pre nás oveľa dôležitejšie, napríklad búrlivý sexuálny život celebrít, sa odrazu stanú iba slabou náhradou fialovo-hnedého keramického snehuliačika. Postmoderna a elektrické motorčeky postupne zbavujú letargie aj Santa Clausa - namiesto strnulého výrazu sa pohybuje rovnako ladne ako tanečnica s obojstranným zápalom bedrových kĺbov.
Vrcholným produktom a symbolom tohoročných Vianoc sa musí stať plyšový jež s vianočnou čiapočkou. Uprostred pichliačov má malú plešinku a ak ju stisneme, začne sa zúrivo mykať, hrať a spievať pieseň Jingle Bells. „To nemá chybu! To je čistá epilepsia!“ nadchýnala sa rodinka, ktorá si pustila hneď päť ježov naraz. Partia mladíkov demonštrovala ježovi celkom podobných vianočných psov.
Človek by sa mohol domnievať, že tuto niekde by sa ľudstvo mohlo zastaviť, ale spievajúce psisko nemôže dedovi Mrázovi nahradiť soby, ani keby chcelo. Svedčia o tom tri figúrky, ktoré by bolo ťažké opísať, keby na škatuľke nebol nápis: SOBI/SOBOVIA. Ich korpus začína celkom hore, kde zmes štylizovaných uší a parohov pripomína exponované miesto Beethovenovej partitúry. Oči niektorí „sobovia“ nemajú vôbec, nejeden ich však má až šesť a pôsobí potom dosť hrozivo. Telá sobov prirodzene prerastajú do zasneženej šišky a z nej im trčia obrovské čierne topánky, čo odzadu pôsobí dojmom, že svoj trus nemôžu nechávať nikde inde. Každý sob má hnedý šál, každý v predných končatinách drží hnedú hviezdu a hnedý vianočný stromček. Iba tretí sob nijaký stromček nemá a hviezdou si ostýchavo zakrýva ohanbie. Človeku je až smutno, keď si pomyslí, že už o pár mesiacov príde agresívny veľkonočný zajac a všetky tieto stvorenia z hypermarketu vyženie.