Čakajte, autobus príde!
MYSLÍM SI: Čakajte, somári, autobus dôjde... Takto kedysi (za minulého režimu) rozlúskla cestujúca verejnosť skratku ČSAD. Odvtedy autobusová doprava prešla do rúk súkromných (no z verejných peňazí dotovaných) prepravcov, no jej kvalita sa veľmi nezmenila.
Potvrdzuje to aj nový cestovný poriadok, ktorý vstúpil do platnosti. Niektoré spoje sa rušia, niektoré pridávajú – no spoľahlivosť a pohodlnosť autobusovej dopravy sa značne líši od predstavy, ako by malo vyzerať cestovanie začiatkom 21. storočia. Kto dochádza pravidelne do práce alebo do školy, musí rátať s tým, že sú autobusy preplnené, meškajú… a sem-tam sa aj pokazia.
Je príčinou snaha udržať cestovné na prijateľnej úrovni? Alebo peniaze utekajú škárami do iného ,,tunela" – a príčiny treba hľadať v podozrení, že pre mnohé spoločnosti sú oveľa zaujímavejšie pozemky a budovy než povinnosť prepravovať ľudí?
Podpora verejnej dopravy by pritom aj pre vládu mala predstavovať jeden z prvoradých cieľov, ktorý v konečnom dôsledku šetrí životné prostredie i peňaženku. Ibaže chýba vôľa zaujímať sa o problém oveľa intenzívnejšie. Veď čakaj, volič, nejaký autobus ti hádam pôjde…