Bližšia košeľa
Nedostatok práce je nočnou morou, z ktorej sa Slovensko len tak neprebudí a pre ktorú zhorkli novoročné a republikové oslavy v mnohých obciach a domácnostiach. Preto je správne, že vláda zaradila návrh novely zákona o službách zamestnanosti už na svoje prvé tohtoročné zasadanie.
Nie je to malá novela – 186 novelizačných bodov, teda viac ako dvojnásobok jej paragrafových ustanovení. Podľa právnych znalcov by už tento fakt mohol byť dôvodom na jej stiahnutie z programu rokovania. Taký rozsah zmien vraj ohrozuje zrozumiteľnosť právnej normy. Napriek tomu sa duchu novely dá celkom dobre rozumieť.
Verejná diskusia o novele a medzirezortné pripomienkové konanie (október 2012) pomohli zmravniť tých, ktorí novelu pochopili ako nástroj na úsporu verejných financií. Predkladateľ sa chvályhodne vzdal aj zámeru zakázať evidovaným nezamestnaným, aby mohli mať občasný zárobok. V ústrety čiastočne vyšiel i potrebám zdravotne postihnutých, no nevzdal sa zmeny časti nárokovateľných nástrojov na fakultatívne a ani rušenia či znižovania časti príspevkov.
Za navýšeným balíkom pre služby zamestnanosti sa budú načahovať nerovnako silné ruky. Netušené morálne putá, ktoré sa objavili v pripomienkovom konaní (napr. proti štátnym príspevkom zásadne bojujúca RÚZ žiadala zachovať nárok zdravotne postihnutých na doterajšie príspevky), rýchlo vyprchajú v netransparentnej „aplikačnej praxi“.
Tón budú udávať úradníci a výbory pre otázky zamestnanosti. Hlas v nich majú zaistený tradiční sociálni partneri, kraje a reprezentanti ZMOS-u. A dosť. Zdravotne postihnutí, zástupcovia dlhodobo nezamestnaných, rodičov s nezaopatrenými deťmi či iných skupín s ťažkým prístupom na trh práce nemajú slovo pri debate o okresných prioritách financovania jednotlivých nástrojov. Môžeme veriť, že zamestnávatelia či ZMOS budú citlivo obhajovať potreby tých, čo sú najďalej od trhu práce? Napríklad tých s nízkym vzdelaním, ktorých je najviac medzi dlhodobo nezamestnanými? A tiež medzi mladými bez práce?
Novela jasne ukazuje prázdne miesto: pre mladých s nízkou kvalifikáciou neponúka žiadne na mieru šité služby. Naopak, berie im možnosť zúčastniť sa na absolventskej praxi a získať aspoň praktické zručnosti.
Dvere im zatvára aj pre ďalšie vzdelávanie, vyžaduje totiž splnenie ťažko zvládnuteľných podmienok. Z prostriedkov na služby zamestnanosti a tým aj z ich šancí navyše odkrojí i program, ktorý navrhol ZMOS – program podpory udržiavania existujúcich pracovných miest, ktoré sú ohrozené prepúšťaním.
Nuž nič v zlom. Aj investovanie do udržania pracovných miest treba. No v čase nezlepšujúcej sa situácie na trhu práce pre tých, ktorých jemnocitne nazývame sociálne vylúčenými a slovensky hrubozrnne „neprispôsobivými“, je to návrh skôr nesolidárny ako spravodlivý.
Žiaľ, také sú po výzve Zobuďme sa viaceré akcie členov ZMOS-u. Nečudujme sa teda, ak aplikácia tohto zákona stelesní skôr úslovie bližšia košeľa ako kabát a tých najzraniteľnejších bude potichu hádzať cez palubu.