Istoty
Doteraz platilo, že keď nič iné, tak aspoň peniaze z prepravy ropy sú istou položkou v štátnom rozpočte. Treba však zdôrazniť, že nešlo o nijakú horibilnú sumu - minulý rok prostredníctvom dividend od Transpetrolu „natieklo“ do pokladnice 10,3 milióna eur.
Lenže ani na túto „istotu“ sa už nedá spoliehať, lebo objem prepravovanej ropy minulý rok klesol zhruba o 20¤%, čiže namiesto desiatich miliónov ton ropovodom pretieklo len zhruba osem miliónov ton, pričom celková kapacita ropovodu Družba je až 20 miliónov ton.
Dôvody treba hľadať predovšetkým v susednom Česku. Ropa do rafinérií v Kralupoch nad Vltavou a Litvínove začala väčšmi prúdiť prostredníctvom 70-centimetrovej rúry z nemeckého Ingolstadtu a „naša“ Družba tak zostala poloprázdna.
Ak by navyše Slovnaft začal dopravovať ropu cez Adriu, tak by príjmy štátu klesli ešte viac. Čo robiť v takejto situácii?
Je iste v životnom záujme Transpetrolu, aby bol dostavaný ropovod BSP, ktorý by spojil Bratislavu s rafinériou v rakúskom Schwechate.
Lenže o tom, či je tzv. mestský koridor výhodný aj pre obyvateľov hlavného mesta, existujú značné pochybnosti. Len samotná predstava, že uprostred Petržalky by prasklo potrubie, ktorým každú hodinu pretečie 685 ton ropy, naháňa hrôzu. Navyše návratnosť tejto investície sa odhaduje na viac ako 10 rokov.
Aj keď teda ide o zdanlivo najjednoduchšie riešenie, nemusí ísť automaticky aj o riešenie najlepšie. Zdroje ropy sa dajú diverzifikovať aj prostredníctvom ropovodu Adria a v obmedzenej miere i vďaka spätnému chodu Družby. V prípade životného prostredia však žiadny spätný chod neexistuje. Niektoré ,,istoty" preto možno oželieť.