Sociálna kríza
Hospodárska kríza spôsobuje rast chudoby v členských štátoch Európskej únie, mimoriadne tvrdo zasahuje najmä na južnej a východnej periférii spoločenstva.
To nie je prekvapujúce. Výrazné zhoršenie sociálnej situácie bolo predvídateľným a predvídaným dôsledkom spôsobu, akým sa EÚ rozhodla reagovať na krízu v eurozóne, najmä v tzv. problémových krajinách.
Viac prekvapuje to, že takého konštatovanie vyšlo z Európskej komisie. Inštitúcie, ktorá v dokumentoch a rôznych vyhláseniach vrcholných predstaviteľov skôr vyvoláva pocit, že sociálne systémy sú viac „bremenom“ a kríza príležitosťou, ako sa s ním vyrovnať.
Začiatkom týždňa vydala komisia analýzu vývoja v sociálnej oblasti a zamestnanosti v minulom roku. Zhrnúť sa dá aj slovami, ktoré povedal komisár pre zamestnanosť a sociálne veci Laszló Andor pri jej predstavovaní: „Väčšina sociálnych systémov (v EÚ) stratila schopnosť chrániť príjmy domácností pred dôsledkami krízy.“
Bez práce je dnes v eurozóne asi 17 miliónov ľudí, pričom trend je rastúci. A čo je ešte horšie, podiel dlhodobo nezamestnaných sa blíži k polovici (42,5 %, s trendom rastu). Väčšia časť z tých, ktorým sa v neľahkej situácii podarí zamestnať, sa musí uspokojiť s čiastočnými pracovnými úväzkami alebo inak prekérnymi miestami.
Pracovné miesta miznú najrýchlejšie v južnej Európe. Zamestnanie nemá viac ako polovica mladých ľudí v Grécku a Španielsku, viac ako tretina v Portugalsku. Krajiny na severe sú na tom podstatne lepšie, v Nemecku dokonca nezamestnanosť mierne poklesla.
S rastom počtu nezamestnaných pribúda ľudí ohrozených chudobou. Ich situácia je o to horšia, že súčasťou „šetrenia“ v štátnych rozpočtoch je obmedzovanie sociálnych služieb či znižovanie individuálnych dávok. Nie je prekvapením, že najhoršie zasiahnuté sú štáty na juhu a východe Európy. Každá piata domácnosť na Cypre, v Grécku, Bulharsku, Lotyšsku, Maďarsku či Rumunsku má problémy pokryť príjmom základné potreby.
Omnoho lepšie sú na tom krajiny, ktoré zatiaľ kríza tak výrazne nezasiahla (Nemecko či Poľsko), a štáty s robustnejším, silnejším sociálnym systémom, ktorý dokáže tlmiť sociálne dôsledky krízy. Riešením majú byť investície do zlepšenia sociálnej inklúzie a zvýšenia zamestnanosti. Bez sociálnych investícií nám hrozí „pokles ekonomického potenciálu a omnoho väčšie sociálne náklady v budúcnosti,“ tvrdí komisár Andor.
Sociálna kríza však nie je prírodnou kalamitou ani „nevyhnutným dosahom“ hospodárskej krízy. Rast sociálnych rozdielov a s ním spojené znižovanie spoločenskej súdržnosti na vnútroštátnej i celoeurópskej úrovni je dôsledkom konkrétnych rozhodnutí. Politiky, ktorou európske štáty reagovali na problémy v eurozóne. Samozrejme, za podpory európskych inštitúcií a Medzinárodného menového fondu.
Medzičasom ekonómovia MMF priznali, že podcenili dôsledky „úsporných opatrení“. Podľa amerického filozofa Noama Chomského dáva európska reakcia na krízu zmysel iba v prípade, ak jej skutočným cieľom je rozloženie sociálneho štátu.