Nezáväzne a platonicky
Nová voľba generálneho prokurátora je už formálne v štádiu prípravy. Chýba ešte jedna taká drobnosť. Doslova maličkosť. Nájsť niekoho, kto by sa chcel dnes stať kandidátom.
V atmosfére, v ktorej voliť teraz niekoho na takmer dva roky neobsadenú stoličku rovná sa „útoku na základy demokracie“. V atmosfére, v ktorej prijať takúto kandidatúru automaticky znamená „sám sa diskvalifikovať“. Stať sa automaticky skompromitovaným „smeráckym generálnym prokurátorom“ alebo, ešte lepšie, „úplným zúfalcom, trasúcim sa za funkciou“.
Bravó. Dobrá vec sa podarila. Parlamentná fauna a flóra, namočená v tisícorakých ekonomických fígľoch, neraz na hranici zákona, neraz jednoznačne za ňou, s históriou tisícorakých straníckych „malých domov“, kde sa kšefty a kšeftíky prideľujú zásadne príslušníkom vlastného politického klanu, a ktorá, v neposlednom rade, už ikskrát svojou úžasnou zákonodarnou prácou prekročila medze ústavnosti, o čom ju vždy musel následne poučiť Ústavný súd, tak táto fauna a flóra ide opäť raz obyčajným smrteľníkom rozdávať vysvedčenia o bezúhonnosti.
A nie hocijakým smrteľníkom. Celá tá naša šikovná parlamentná perepúť ide rozdávať vysvedčenia o bezúhonnosti prokurátorom. Hoci všetkým je nám jasné, že by to malo byť skôr naopak. Vlastne aj im to musí byť jasné. Veď práve preto vedú všetky tábory o nového generálneho prokurátora taký ľúty boj.
Čudovať, že prokurátori samotní v takejto atmosfére nechcú prísť s menom vlastného kandidáta, by sa mohol len niekto, koho našli predvčerom zamrznutého v kuse ľadu kdesi v Antarktíde. Všetci ostatní môžu svoj prípadný údiv len predstierať, aby sa to lepšie predávalo voličom.
Predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru za Smer Róbert Madej určite nepatrí k tým, čo by sa mohli čudovať úprimne, ak na jeho žiadosť, aby mu Rada prokurátorov sama navrhla niekoho, kto je „odbornou a morálnou autoritou“, Rada zdvorilo odpovie, aby pekne navrhol niekoho sám. Tak ako to naznačuje predseda tohto najvyššieho samosprávneho orgánu prokurátorov Ľudovít Kopernický. Niežeby Rada prokurátorov azda o nikom takom spomedzi prokurátorov nevedela. Určite vie, a nielen o jednom. Lenže vydať dnes kohokoľvek takého do rúk politikov môže znamenať, že minimálne pre časť spoločnosti okamžite stratí všetky šance byť odbornou, morálnou či akoukoľvek inou autoritou. Napokon aj o Jozefovi Čentéšovi sa hovorí ako o slušnom človeku a rešpektovanom odborníkovi – a pozrite sa, do čoho sa kvôli politike dostal.
Smer sa v nedávnej minulosti netajil tým, že chce rozhodujúcu časť voľby šéfa prokurátorov presunúť na samotných prokurátorov. Na to, aby to zmenil zákonom, však potrebuje aj opozíciu. Bez zmeny príslušných zákonov môže parlament prokurátorov do výberu kandidátov zapájať len neformálne a nezáväzne. A v súčasnej atmosfére s najväčšou pravdepodobnosťou aj platonicky – ako sa o tom práve presviedča Madej.