Obava
Pomôcť nezamestnaným rozbehnúť si vlastný biznis je jeden z najdôležitejších nástrojov politiky trhu práce.
Ako to už býva, príspevky, ktoré majú ľudom bez práce pomôcť postaviť sa na vlastné nohy, niektorí zneužívajú, a tak sa budú po novom vyplácať inak.
Aj keď v porovnaní s podporou, ktorú na jedno vytvorené pracovné miesto žiadajú zahraniční investori, je 2 400 eur relatívne malá suma, deravá pokladnica nedovoľuje, aby štát rozšafne rozhadzoval peniaze takpovediac do čiernej diery (otázka je, či rovnaký postoj zaujme aj v prípade štátnych dotácií…).
Odhliadnuc od zhruba stovky prípadov ročne, ktorí peniaze minú a podnikať ani nezačnú (za čo sú potom trestne stíhaní), je tu ešte jeden problém.
Zákon síce poberateľov zaväzuje, že musia vykonávať samostatne zárobkovú činnosť nepretržite dva roky, lenže stáva sa, že niektorí získajú dotáciu, dva roky živoria a napokon sú tam, kde boli predtým – na dlažbe.
Vláda chce preto príspevky začať vyplácať inak: bude ich menej a pre niektoré skupiny sa môžu stať nedostupnými. To, čo pred časom na margo novely zákona o službách zamestnanosti z dielne exministra Mihála Robert Fico nazval „antisociálnou brutalitou“, tak bude čoskoro realitou.
Navyše, pri každom úrade budú vytvorené 11-členné výbory, ktoré budú o štátnej pomoci rozhodovať. Na jednej strane je dobre, že o peniazoch nebude rozhodovať len jeden úradník.
Na druhej strane, keďže tieto zdroje sa budú rozdeľovať len v určitých regiónoch, hrozí, že miestne kliky budú so zverenými prostriedkami narábať netransparentne. Vyvstáva tak logická otázka: Kto bude kontrolovať kontrolóra?