2012: Rok prelomu
Ekonomické štatistiky za rok 2012 síce ešte nie sú k dispozícii kompletné, analýza dostupných údajov zverejnených Eurostatom, Svetovou bankou a MMF však prináša pre Slovensko zaujímavé výsledky.
Ak vychádzame zo základu roku 2011 a do úvahy vezmeme hospodársku dynamiku jednotlivých krajín za rok 2012, dospejeme k názoru, že je vysoko pravdepodobné, že v roku 2012 dosiahol hrubý domáci produkt podľa parity kúpnej sily na jedného obyvateľa Slovenska asi 94–95 % tohto ukazovateľa v Českej republike. Ak sa tento výsledok potvrdí, bola by to veľká udalosť – ešte pred rokom sa očakávalo, že takýto pomer k Českej republike dosiahne Slovensko až v roku 2018. Výrazne sme si zrejme polepšili aj voči Slovinsku, ktoré je dlhodobo vnímané ako najbohatšia európska postsocialistická krajina.
Oficiálne údaje o HDP na jedného obyvateľa podľa parity kúpnej sily budú k dispozícii o niekoľko mesiacov. Potom – ako sa vraví – budeme múdrejší.
Podľa všetkého sme sa však v tomto ekonomickom ukazovateli v roku 2012 dostali približne na úroveň Portugalska a Grécka. Pre nás sa tak stali prvými „starými členskými krajinami“, ktorým sme sa (aspoň v tomto ukazovateli) vyrovnali.
Ide, samozrejme, o najchudobnejšie krajiny starej pätnástky, no táto skutočnosť môže mať pre nás značný symbolický význam. Bola by dôkazom, že nie sme odsúdení na večné zaostávanie a sme schopní svoju situáciu zlepšiť.
Načrtnutý obraz nemožno interpretovať nekriticky – do istej miery je daný aj tým, že tieto tri uvedené krajiny nám „bežali oproti“. V roku 2012 zažilo Česko hospodársky pokles o 1,3 %, portugalská ekonomika klesla o 3 % a grécka o 6 %. Naopak, rast slovenskej ekonomiky bol 2,6 %. No na druhej strane ho nemožno ani zľahčovať. Je potvrdením obrovského a nami samými zatiaľ nie plne doceneného skoku, ktorý sme za posledných dvanásť rokov dokázali urobiť.
Hlavne rýchlosť „dobiehania“ Českej republiky v podmienkach vlastného štátu môže byť považovaná za jeden z hlavných faktorov spätne legitimizujúcich rozdelenie Česko-Slovenska. Naopak, štát, ktorý bol v polovici 90. rokov považovaný za vysloveného premianta postsocialistickej strednej Európy – Maďarsko – sa dnes oproti Slovensku doslova prepadá o kategóriu nižšie. Len na porovnanie – HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily na Slovensku predstavuje dnes asi 114 % maďarského, čo vytvára medzi Slovenskom a Maďarskom väčší rozdiel, ako je medzi Slovenskom a Českom alebo Slovinskom. Maďarsko minulý rok pravdepodobne predbehla Litva a dokonca možno aj Poľsko.
Súčasný vývoj čiastočne mení aj ekonomickú mapu EÚ. Keďže Slovinsku a Českej republike sa podarilo predbehnúť Portugalsko a Grécko už predtým, rozpadol sa doterajší obraz výkonností európskych ekonomík, v ktorom „staré členské krajiny“ spoločne s Maltou a Cyprom obsadzovali hornú časť tabuľky a postsocialistické „nové členské štáty“ jej spodok. Vytvorila sa skupina troch postsocialistických krajín: Slovinska, Česka a Slovenska, ktorá už dosiahla alebo dokonca predbehla niektoré štáty starej pätnástky. Doťahuje sa na ne aj Poľsko, Litva a Estónsko. Ak by nastúpený trend pokračoval, viaceré stredoeurópske krajiny by sa mohli v dohľadnej dobe (po roku 2020) ekonomickou výkonnosťou takmer vyrovnať tzv. južnému krídlu EÚ. Napr. Slovensko by azda mohlo v ukazovateli HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily dostihnúť Maltu a Cyprus v perspektíve rokov 2016–2019 a okolo roku 2020 sa priblížiť Španielsku a Taliansku.
Nezostáva len dúfať, že tento vývoj bude pokračovať a prinesie aj zmenu vnímania strednej Európy v celoeurópskom kontexte. Namiesto jednoduchého členenia podľa osi Východ – Západ sa objaví komplikovanejšie členenie, ktoré bude viacej zodpovedať schopnosti jednotlivých štátov poradiť si s tlakom na ekonomickú efektívnosť a technologickú modernizáciu.