Slabosť väčšiny
Isteže. Parlamentná väčšina má právo zablokovať ktorúkoľvek schôdzu a prezident má právo ignorovať žiadosť, aby prišiel do parlamentu diskutovať s poslancami. Lenže keď parlamentná väčšina alebo hlava štátu cítia potrebu využívať toto svoje právo, nie je to ukážkou ich sily, ale, naopak, priznaním ich slabosti. Včera takúto slabosť zhodne priznali vládna väčšina i prezident.
Prezidentova neochota vystúpiť v pléne Národnej rady aj inak, než len s vopred pripraveným prejavom bez poslaneckých otázok, má svoju logiku. Pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia nevymenovať Jozefa Čentéša venoval Ivan Gašparovič svoju pozornosť takmer výlučne osobám a činom tých zákonodarcov, ktorí Čentéša zvolili. Čiže poslancom dnešnej opozície. Tí sú pre Gašparoviča hlavným dôvodom, prečo sa Čentéš nestane generálnym prokurátorom. Prečo by mal teraz Gašparovič obhajovať toto svoje rozhodnutie akurát pred nimi?
Aj počínanie Smeru má svoju logiku. Ak sa chce dostať do bodu B, teda k ďalšej voľbe, musí byť najprv uzavretý bod A, teda odmietnutie Čentéša. Čentéšova sťažnosť tu pritom ani veľmi neprekáža. Prípadné dočasné zastavenie novej voľby Ústavným súdom môže znamenať nanajvýš ak pozdržanie. Lenže parlamentná debata, kde by sa opäť búrlivo spochybňoval bod A, nebodaj ešte i za osobnej účasti prezidenta, by mohla zbytočne ďalej „zahusťovať“ a komplikovať politickú atmosféru pred prechodom do bodu B.
Ani jedna z týchto logík neobstojí. Hlava štátu sa pri svojom zvažovaní, či vymenovať, alebo nie, mala venovať osobe zvoleného kandidáta, nie osobám tých, ktorí ho zvolili. Prezidentov verdikt mal stáť na úvahe, či je Jozef Čentéš spôsobilý viesť Generálnu prokuratúru. Nie na skúmaní, či boli Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Richard Sulík, Béla Bugár, Ján Figeľ a ich poslanci v parlamente spôsobilí zvoliť Jozefa Čentéša.
S logikou počínania Smeru je to podobné. Je fakt, že veľa afér u nás časom vyfučí do prázdna. Faktom je však tiež to, že niektoré zostanú a časom sa ešte zväčšujú. Táto aféra môže byť jednou z nich. Minimálne preto, lebo onedlho bude na svete nový šéf prokurátorov, zvolený čisto hlasmi Smeru, ktorý bude úradovať ďalších sedem rokov. To je sedem rokov spochybňovania jeho činnosti alebo, naopak, nečinnosti, každého jeho rozhodnutia, každej jeho vypovedanej vety. Dodávať teraz, že opozícia robí hystériu a šermuje veľkými slovami najmä preto, lebo maskuje svoju programovú a personálnu nemohúcnosť, je rovnako zbytočné, ako hádať sa, kto je v kauze generálneho prokurátora najväčším vinníkom. Všetci vidia, že len za túto samotnú kauzu má na hlave najmenej kilo masla každý jeden z opozičných lídrov. Momentálne si však svoje vlastné masielko múti Smer. Samozrejme, aj hlava štátu, ale tá už má možno to najhoršie za sebou. Pravdepodobne už nebude musieť urýchlene vypochodovať z miestnosti bez zodpovedania nejakej otázky. Ako včera predseda Národnej rady.