Rakúsko sa zobudilo
Bývalý minister vnútra a europoslanec Ernst Strasser nie je prvým politikom, ktorého v Rakúsku odsúdili pre úplatky. Je však určite najväčším prominentom, ktorému sa to stalo. Rozsudok prvej inštancie, podľa ktorého si bude musieť Strasser odsedieť trest v dĺžke štyroch rokov, ešte nie je právoplatný.
Napriek tomu predstavuje bod obratu v politickom živote našich susedov. Podľa hlavných médií „sudcovia totiž už nerozlišujú medzi obyčajnými ľuďmi a nedotknuteľnými, medzi ktorých patria v prvom rade aj politici“. Občania teda môžu dúfať, že politika sa konečne stane vzorom pre celú spoločnosť.
Keď pred necelým rokom odstúpil pre začatie vyšetrovania pre podozrenie z korupcie predchádzajúci nemecký prezident Christian Wulff, tak táto kauza vzbudila veľkú pozornosť aj v Rakúsku. Hlavné rakúske médiá, ktoré bežne sledujú politické dianie v Nemecku viac-menej kriticky, vtedy vyjadrili obdiv predovšetkým nemeckým úradom pre „všadeprítomnú spravodlivosť, ktorá sa nepochybným spôsobom zviditeľnila každému občanovi“.
Rakúšania síce v posledných rokoch zažili sériu súdnych procesov s politikmi, no spolu s bývalým podpredsedom vlády spolkovej krajiny Korutánsko Uwom Scheuchom zatiaľ právoplatne odsúdili iba jedného, a to v priebehu necelých troch rokov vrátane revízie i obnovenia procesu. Naproti tomu vyšetrovanie bývalého ministra financií Karla-Heinza Grassera je doslova nekonečným príbehom. To u občanov vyvoláva dojem, že bývalý politik ako prominent nemusí mať nijaké obavy. Pritom rakúsky justičný systém je podľa viacerých medzinárodných štúdií jedným z najefektívnejších v Európe.
Ľudia sú v kauze Strasser nahnevaní predovšetkým pre bezočivosť, ktorú bývalý europoslanec preukázal, keď sa v roku 2010 viackrát stretol s údajnými lobistami finančného sektora. V skutočnosti to boli reportéri britského týždenníka The Sunday Times a tajne Strassera nafilmovali, keď napríklad priznal, že pomocou svojho mandátu v Bruseli chce vybudovať sieť, ktorú by mohol využiť v prospech svojej lobistickej firmy. Politik, platený z peňazí občanov, tak vlastne priznal, že mu nejde ani o ich blaho, ani o napĺňanie regule zákona, ale výlučne o vlastný prospech.
Konzervatívny denník Die Presse nedávno napočítal jedenásť ďalších politikov, „ktorí sa ešte musia triasť“. Predovšetkým ide o bývalých „spolubojovníkov“ pravicového politika Jörga Haidera, ktorý sa v roku 2008 zabil pri autonehode, a straníckych kolegov bývalého konzervatívneho kancelára Wolfganga Schüssela. Reč je aj o terajšom sociálnodemokratickom kancelárovi Wernerovi Faymannovi a jeho štátnom tajomníkovi Josefovi Ostermayerovi, ktorí v rokoch 2007 a 2008 údajne inzerátmi manipulovali spravodajstvo bulvárnej tlače v prospech Faymanna.
Verejnosť sa však zatiaľ sústredila na škandály v ére Wolfganga Schüssela. To môže Faymannovi pomôcť k víťazstvu v parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v priebehu tohto roku. V aktuálnych anketách totiž jeho sociálni demokrati vedú iba tesne pred konzervatívcami. Na základe všeobecného zdesenia z korupčných škandálov v pravicovom tábore môže teda Faymann bodovať. Pri tom však musí dávať pozor, aby mu jeho voličov neodlákala strana boháča Franka Stronacha. Jeho strana s názvom Team Stronach vznikla len minulý rok. Propaguje hospodársky liberalizmus a odvrat od Európskej únie, ale v prieskumoch jej vyjadrilo podporu približne desať percent občanov.
Okrem toho by mal Faymann hodnoverne vysvetliť údajný vlastný škandál z rokov 2007 a 2008. Inak môžu občania ľahko získať dojem, že diskusie o škandáloch sa obmedzujú len na obdobie volebných kampaní, keď sa to politickým rivalom hodí. Tým by však zbytočne rýchlo stratili dôveru v politiku, ktorú sa práve po odsúdení Ernsta Strassera podarilo obnoviť.