Podoby zodpovednosti
V rozpočte ministerstva dopravy a výstavby sa napokon objavilo 25 miliónov eur na dotácie na rozvoj sociálneho bývania.
Pre niekoho hazard, pre iných dôkaz, že Slovensko má štátnych úradníkov, ktorí chápu zodpovednosť širšie ako počtársku súvahu.
Podpora bývania patrí k najsilnejším prejavom zodpovednosti voči civilizovanej budúcnosti Slovenska. Ťažko vyjednané zdroje na podporu nájomného bývania však nepodnecujú samosprávy, aby sa rovnako zodpovedne starali o výstavbu bytov. Naopak, z roka na rok predkladajú menej žiadostí o príspevky na nájomné bývanie.
Havarijnú bytovú situáciu možno nájsť v mnohých obciach. Viaceré si ju vytvorili vlastnou nečinnosťou. Taká situácia vládne aj na sídlisku Dúžavská cesta, vybudovanom pred 35 rokmi ako satelit Rimavskej Soboty. Odvtedy tu nájomné byty nestavali.
Sídlisko v jarnom slnku projektu Google mapy pôsobí trochu ošarpane, no až na začiernené fasády nepoznať, že preplnené byty sú od roku 2005 bez tečúcej vody a väčšina rodín bez práce. Zima dáva pravdivejší obraz. Tmavý dym sa valí spod okien a lodžií, lebo po odpojení od ústredného kúrenia obyvatelia kúria, ako sa dá. A keďže väčšina dlhuje mestu za odvoz odpadu a daň z nehnuteľností, nemajú nárok na príspevok na bývanie. No a bez neho je domácnosť na dávkach tak mizerne, že nevie zaplatiť za elektrinu či palivo.
Mestskí lesníci vedia, že pre väčšinu obyvateľov je les záchranou, ale naopak to neplatí. Aby zabránili ekologickým škodám, minulý rok začali výrub uprostred zimy a menej dobré drevo dali k dispozícii obyvateľom sídliska. Podelili sa. Túto zimu sa podobná charita nekoná. Nevedno, či pre zúrivú reakciu verejnosti na mediálne správy o vlaňajšej pomoci, ale od januára majú obyvatelia zakázané čo i len vstúpiť do mestského lesa. Aj jeho ochrana sa stala argumentom pre miestnych poslancov, prečo neschválili projekt výstavby 24 nájomných bytov nízkeho štandardu na Dúžavskej ceste. Plánovalo sa v nich vykurovanie pieckami na tuhé palivo. A to je podľa poslancov z hľadiska „ochrany blízkeho lesa“ riziková vec.
Keďže dotácia aj pôžička na rozvoj sociálneho bývania má stanovenú cenovú hranicu, ktorú byty nižšieho štandardu nesmú prekročiť, „ekologicky riziková“ forma kúrenia býva bežnou súčasťou ich projektu. Nedávno sme videli, že ekologickými dôvodmi sa obhajovala demolácia najchudobnejších príbytkov. Rozhodovanie v Rimavskej Sobote ukazuje, že ekologické dôvody môžu byť aj za rozhodnutím, aby sa byty pre najbiednejších vôbec nestavali.
Sústavná kriminalizácia chudobných nám sotva otvorí oči, aby sme videli, čo je inde zrejmé: predovšetkým deravý systém sociálnej ochrany vedie k tomu, že ľudia nemôžu súčasne byť rodičmi, ktorí sa starajú o blaho (teplo) batoliat, aj bezúhonnými občanmi (a nekradnúť drevo), ale musia sa rozhodovať len medzi dvoma zlými riešeniami. A že horlenie za ekologické ciele, ktoré súčasne berie ľudský život ako odpad, je politickou žumpou.