Nedodržaný sľub
Ak sa pred mesiacom ozývali hlasy, že učitelia by mali v štrajku ďalej pokračovať, lebo v podstate nedosiahli nič zo svojich požiadaviek, tak v pondelok dostali pádny argument v prospech takéhoto postupu. A neposvätil im ho nik iný ako sám minister školstva.
Po novom, či skôr staronovom, by totiž na platy učiteľov malo ísť opäť 90 percent mzdového normatívu a nie 100 percent, ako to vláda odborárom ešte začiatkom decembra sľúbila.
Vo vláde si možno myslia, že to urobili veľmi „prešibane“ – lebo ako píše klasik: „ľudia sú takí naivní, že radi uveria tomu, čo chcú počuť“. A tak im niečo sľúbili, a po čase, keď sa už situácia upokojila, svoj sľub odvolali.
Keďže ako vždy ide predovšetkým o peniaze, dá sa vytušiť, že hlavné slovo tu mal niekto iný než Čaplovič, niekto, kto sa v tomto prípade riadil odkazom Niccola Machiavelliho: „Keby vladár vždy dbal na plnenie svojich sľubov, dávno by na tróne nesedel“.
Lenže na rozdiel od tých čias je dnes mandát občanov oveľa silnejší. Majú právo na štrajk a ak by ho učitelia po takomto čistom výsmechu zo strany ministerstva nevyužili, sami by si priznali, že si vlastne ani nič lepšie nezaslúžia.
Je to akási skúška hrdosti. Roky opomínaný učiteľský stav nemôže nechať so sebou zametať. Ak dá dostatočne najavo svoj nesúhlas, tak tí, čo dnes sedia „na tróne“, sa môžu obávať, že oň prídu práve preto, lebo nedbajú na plnenie svojich sľubov.