Olympijský sen
Bolo by iste skvelé, keby Slovensko usporiadalo úspešné zimné olympijské hry. Určite by to prispelo k lepšiemu imidžu našej krajiny.
Niet pochýb, že športové podujatie by sme dokázali zorganizovať na slušnej úrovni. Predviedli sme to pred dvomi rokmi, keď sa u nás konali majstrovstvá sveta v hokeji.
Druhá vec je, či na to máme. Zimná olympiáda je veľmi drahá záležitosť. Do Soči Rusi investujú miliardy dolárov, lebo sa chcú pred svetom „blysnúť“. Zimné hry v Južnej Kórei, ktoré sa budú konať o štyri roky neskôr, majú zasa oporu v silnej súkromnej firme.
Len výstavba zimných štadiónov s dostatočne veľkou kapacitou by si vyžiadala nemalé peniaze (pričom je zrejmé, že naše kluby by ju po skončení ZOH nedokázali využiť). No a reči o vybudovaní tunela medzi Popradom a Zakopaným sú v krajine, ktorá za 20 rokov nedokázala postaviť kľúčový diaľničný tunel, čisté sci-fi…
Argument, že olympiáda v Tatrách pomôže zviditeľniť Slovensko, znie síce na prvé počutie presvedčivo, lenže koľko turistov, mimo tradičnej klientely, priniesli do našich hôr doteraz dve neúspešné kandidatúry?
Snívať je síce pekné, ale ešte lepšie je zostať stáť nohami pevne na zemi. Je určite lepšie, ak si dokážeme pripustiť, že na svete sú veci, ktoré si nemôžeme dovoliť, a preto nás ani nemusia trápiť, ako sa po tretíkrát za veľké peniaze blamovať.