Ekonomika brzdí
Bude sa tento rok žiť na Slovensku lepšie ako vlani? Ľahká to otázka, ale odpoveď je zložitejšia. Viac svetla do nej nevniesla ani nová makroekonomická prognóza ministerstva financií. Každý z nás si na spomínanú otázku vie ako-tak odpovedať vzhľadom na konkrétne pracovné pomery v jednotlivých sektoroch či regióne. Štát sa však musí na ekonomiku pozrieť aj v priemere, aby vedel povedať, koľko daní tento rok asi príde a podľa toho dovoliť ministerstvám míňať.
V priemere sa dá povedať, že ekonomický rast bude tento rok najnižší od krízového roka 2009. To naznačuje, že by sa životné podmienky mali posunúť vpred len o veľmi málo, ak vôbec. Ľuďom, čo nemajú prácu, štát dobré vyhliadky nedáva. Pracovných miest totiž oproti vlaňajšku ubudne takmer o 12-tisíc. Keďže školy budú produkovať ďalej záujemcov o prácu a, naopak, noví dôchodcovia adekvátne k tomu nebudú uvoľňovať pôvodné pozície, nezamestnanosť porastie zrejme až k hranici 14,5 percenta.
Ľudia, čo majú istú prácu, budú na tom, samozrejme, lepšie. Aj keď v priemere sa oproti vlaňajšku príliš neposunú. Naopak, krízové odvetvia, ako je stavebníctvo či drevárstvo, musia počítať s reálnym poklesom platov. Priemerný zamestnanec by si podľa ministerstva financií mal z platu tento rok kúpiť približne toľko čo vlani. Lepšie na tom budú v odvetviach ako sú automobilky, hutníctvo či energetika, kde rast nominálnych platov opäť tradične predstihne priemer (2,3 percenta) a pri odhadovanej 2,3-percentnej inflácii si tak zamestnanci z týchto odvetví kúpia z platu viac ako vlani.
Práve inflácia je jedna z mála, ktorá zatiaľ môže tešiť. Odhadovaný rast cien patrí medzi najmenšie za posledné roky. V čase krízy ide o tradičný jav, keďže dlhová kríza v eurozóne núti krajiny šetriť. Pri nižšom dopyte si následne obchodníci nemôžu dovoliť toľko zdražovať. Najspokojnejší môžu byť tradične dôchodcovia. Aj keď Sociálna poisťovňa nemá dosť peňazí na ich dôchodky, štát bude dieru naďalej plátať zo svojho rozpočtu. Penzisti majú zaistenú valorizáciu a ak sa nič dramatické nestane, dostanú aj vianočný dôchodok. Toľko krátky sumár z pohľadu ľudí.
Otázka ešte znie: Mohla vláda spraviť niečo inak pre to, aby sa ľuďom žilo lepšie? Mala viac šetriť a menej zvyšovať dane. Lenže politici sa k úsporám stavajú stále, akoby si mali sami odtrhnúť od úst, aj keď v skutočnosti jedia chlieb daňovníkov. Dokázala to Radičovej vláda, ktorá ihneď siahla najmä po vyšších daniach a podobne spravil aj Ficov kabinet. Obe vlády tvrdili, že na cielené úspory treba viac času, že potrebujú robiť audity, analýzy.
Tak prečo sa stále nerobia? Prečo sa vynárajú nové a nové kauzy o tom, ako sa zbytočne míňajú verejné financie? Stále sú tu tradičné čierne diery ako nemocnice či úrady. Je jasné, že na veľké úspory, ktoré by naozaj odľahčili od daní bežných ľudí, treba čas. Len aby sme sa dočkali…