Morfeovo krídelko
Americký spisovateľ Joseph Heller vytvoril v jednom románe zaujímavú vedľajšiu postavu študenta v pomerne paradoxnom osamotení.
Totiž v tristnej izolácii od „všetkých“ (teda dvoch hlavných) študentských zoskupení na exkluzívnej škole tridsiatych rokov minulého storočia. Jednoducho sa ním vraj nik nebavil, pretože homosexuáli si o ňom mysleli, že je komunista, a komunisti sa nazdávali, že je homosexuál.
U autora, prirodzene, ide o iróniu, ktorá letmo reflektuje spoločenské problémy veľmi dávnych dôb. No napriek tomu ponúka znepokojivú otázku, ktorá sa týka politických ideí a ich bezprostredného vplyvu na osobný život jednotlivca. Ide teda o to, kde vlastne tieto idey pramenia a čoho sa týkajú.
Na Slovensku je odpoveď na túto otázku viac ako jednoduchá, pretože väčšinu nových politických ideí má Kresťanskodemokratické hnutie. Jeho výhodou oproti iným stranám je fakt, že tieto nové idey hneď bezprostredne zavrhne, no najmä nikoho z vlastného hnutia či iných strán nenúti o nich vážne uvažovať. Samozrejme, pokiaľ sa nové názory netýkajú nejakého príťažlivého aspektu zákazu potratov, výhrad svedomia alebo zmluvy s Vatikánom.
Práve to vytvára určitú stabilitu. Pôvodných myšlienok (spolu sú tri) je už samo osebe dosť a pridávať k nim nejaké ďalšie by rozhodne viedlo iba k neprehľadnému politickému chaosu. Už s týmito tromi ideami však predstavuje KDH vyspelú, takpovediac myšlienkami celkom zahltenú, modernú politickú stranu. Napríklad už pri zbežnom porovnaní s hnutím OĽaNO Igora Matoviča, ktoré zatiaľ síce nemá vôbec nijakú politickú myšlienku, no pritom politicky nepracuje menej a vonkoncom preto nemá v spoločnosti nejaký menší vplyv.
Napriek tomu sa zásadné idey v KDH vynárajú s väčšou frekvenciou ako erupcie na Slnku a presvetľujú život utrápeného slovenského človeka s nebývalou intenzitou. Pritom nie je azda zvláštne, že ich je toľko, ale najmä to, že ich škála je v poslednom čase neprehľadná a stále narastá.
Myslím si, že práve to tvorcov nových ideí KDH núti po dôkladnom zvážení spontánne myslieť v zmenenom prostredí, podobne ako kedysi maliarov barbizonskej školy jej romantický realizmus doslova vyhnal z ateliérov maľovať kdesi v plenéri, teda vo voľnej politickej prírode.
Vyzerá to skôr tak, že nositeľ či tvorca ideí sa v samotnom zoskupení dostáva do podobnej izolácie ako hrdina spomenutého amerického románu. Potenciálni lipšicovci sa s ním nebavia, lebo si myslia, že je úplný procházkovec, figeľovci tiež nie, lebo sa nazdávajú, že sa revizionisticky odklonil od klasického novokresťanského pragmatizmu Andreja Ďurkovského, pri ktorom aj taká veličina ekonomického myslenia ako John Maynard Keynes vyznieva ako úplný amatér.
Ak pritom zvážime istý latentný, no pretrvávajúci vplyv palkovcov či mikloškovcov, je takmer isté, že Hrušovského tradičný konsolidujúci prvok to nateraz nevytrhne. Nuž, Morfeus je mytologický boh snov, ktorý nastupuje až v období vlády Hypnosa, vládcu hlbokého spánku.