Monopoly? Radšej človeče!
Bola som vo Francúzsku, v Grenobli, v meste, kde sa narodil Stendhal, v meste pod Alpami, kde sa v šesťdesiatom ôsmom konala olympiáda a slovenskí hokejisti nabili Rusov, v meste, ktoré má "sedemsto-päťsto" architektonických a iných odvolávok na minulosť.
Boli sme mladí, pekní, napísala som tam prvú knižku a vrátila sa s bruškom a doma porodila syna Vinca. Odvtedy som tam bola niekoľkokrát. Mám to tam rada a okamžite, ako manžel povedal, že ide začiatkom roka do Grenoblu, chystala som sa na cestu aj ja, pravdaže, po svojom, nepracovne, v duchu som si spomínala na drobnosti.
Kým u nás zúrila zima, v Grenobli sa už tradične rozjarilo, oteplilo, majitelia kaviarní a kaviarničiek vytiahli do ulíc stolíky. Och, aké veľmi francúzske! Zimná kolekcia v obchodoch sa ocitla zlacnená kdesi bokom, vo výkladoch aj na vešiakoch sa rozťahuje jarná. Nič z toho ma však neprekvapilo! Najpríjemnejším prekvapením pre mňa bolo, že ma neprekvapilo nič.
Všetko bolo na svojich miestach, kaviarne, obchody aj malé obchodíky, kvetinárstva, filatelistický obchod so známkami, malé bufety s rýchlym občerstvením. Dokonca ani jedno nákupné centrum za tie roky, čo som v Grenobli nebola, nepribudlo, a to staré, do ktorého som začiatkom deväťdesiatych rokov chodievala s vytreštenými očami, získalo akúsi patinu, rovnako v ňom vonia, možno sa sprísnili zákony o fajčení.
Cesta z Lyonu do Grenoblu trvá asi hodinu. Vyzerala som Alpy podobne ako vždy pred príchodom na pobrežie vyzeráme more. Moje oči nestretli ani jeden bilbord. Ani predmestia nie sú lemované bilbordami. Z času na čas na ne, samozrejme, natrafíte, ale nerušia.
Chodíte mestom a vidíte veľa francúzskych obchodíkov a butikov. Nie, nie sú to iba drahé značkové obchody. Nakúpite aj v potravinách, nájdete opravovňu hodín, výrobcu kľúčov, obchody s galantériou či metrážou. Všetky majú svoje starosvetské čaro a vy si možno uvedomíte, ako sa toto čaro vytratilo z našich miest a mestečiek. V tržnici ste vo vytržení, lebo Francúzi si na jedlo a veci s tým súvisiace potrpia, strčia vám pod nos obrovský syr, klopú naň ako na dvere, hneď by ste ten obrovský reblochon brali. Nechcete si robiť žiadne ilúzie, ale nikde, na žiadnom trhu okrem blšieho nenájdete handry či tenisky, v celom meste nenájdete obchod s čínskym alebo vietnamským tovarom, možno naozajstnú fajnovú vietnamskú reštauráciu, kde vám naservírujú a zaúčtujú vietnamskú polievku pho celkom po francúzsky. V širokom centre mesta nenájdete klasický secondhand ani diskont, ani outlet, ten jeden, ktorý vám hrozí cestou na stanicu, ponúka iba značkové a najznačkovejšie veci za také ceny, že si radšej kúpite niečo nové.
Tento text nie je ódou na Grenoble ani Francúzov, hoci… Spomenula som si na stratené čaro a šmrnc bratislavského centra. Prejdete autom cez hranice, ste doma a ak prichádzate po dlhšom čase, zaskočia vás bilbordy, neporiadok, zaskočia vás Obchodná, Poštová, Laurinská, Michalská, Dunajská a iné ulice istým druhom neporiadku a čohosi, čo na Slovensku nebolo a nepatrí sem. Spomeniete si na tržnicu, na nákupné centrá a zostane vám smutno. Na prvý pohľad mesto vyzerá ako nákupný raj, veľké špinavé trhovisko pod klenbou neba. Akoby niekde nejaká skupina ľudí hrala monopoly a na meste jej nezáležalo. Ibaže všetko je naozaj!
Bývam v Modre a zájdem do Bratislavy raz do týždňa. Vždy ma znovu a znovu rozľútostí a prekvapí, ako rýchlo sa mesto mení a stráca atmosféru, šmrnc aj glanc. Je to staré a pekné mesto s množstvom odvolávok na minulosť, dokonca celej krajiny: najvyšší čas začať ho chrániť, možno aj sami pred sebou!