Bezzubé odvody
Úsilie štátu zabezpečiť väčšie toky peňazí do zdravotných poisťovní sa prejavila najmä v zodvodnení všetkých pracovných príjmov vrátane príležitostných brigád tzv. dohodárov, ale aj v zavedení zdravotných odvodov z pasívnych príjmov akcionárov a spoločníkov eseročiek.
Daňoví a účtovní poradcovia majú v týchto dňoch veľa starostí, ako pristupovať k širokému spektru nových skupín daňovníkov, napr. pravidelný a nepravidelný príjem na dohodu, maximálnych limitov, kedy ešte vybrané skupiny osôb (študenti, dôchodcovia, nezamestnaní) odvodom podliehať nebudú atď.
Zvláštnou kategóriou odvodov sú predovšetkým odvody z dividend akciových spoločností a vyberania ziskov spoločníkov z s.r.o. Firma po novom zo zisku zaplatí namiesto 19 percent daň z príjmu až 23, čím sa však výber štátu ešte nekončí. Pokiaľ sa majitelia rozhodnú vybrať zdanený zisk zo spoločností, čaká na nich ešte povinnosť zaplatiť zdravotné odvody vo výške 10 percent. Tým sa nevyhnú ani veľmi solventní spoločníci firiem s vysokými príjmami, pretože maximálne stropy pre výpočet zdravotných odvodov sa počítajú oddelene od riadnych pracovných príjmov. Navyše strop pre tieto zdravotné odvody je až desaťnásobok priemernej mzdy v ekonomike.
Kreatívni podnikatelia však v oblasti zdravotných odvodov z vyplateného zisku majú jasno, pretože už našli viacero spôsobov, ako sa im vďaka deravej legislatíve vyhnúť. Plné ruky práce majú napríklad firmy zaoberajúce sa zakladaním spoločností v zahraničí, ktoré formálne budú vystupovať ako majitelia tých slovenských. Ale viacerí podnikatelia, ktorých kríza nezrazila na kolená, zisky radšej ponechajú v spoločnosti a nakúpia za ne nehnuteľnosti, pri obstaraní ktorých si odpočítali daň z pridanej hodnoty (DPH).
Oficiálne sú to reality deklarované na podnikanie, hoci ide zjavne o objekty slúžiace na bývanie. Horných desaťtisíc najsolventnejších Slovákov sa tak pri nákupe tovarov a služieb obyčajne netýka ani platenie DPH. Rok 2013 sa tiež vo firmách bude niesť v znamení darov, pretože z tých sa dane ani odvody neplatia. Namiesto hľadania peňazí zodvodnením dividend mal štát radšej porozmýšľať nad opätovným zavedením daní z darovania a prevodu nehnuteľností.
Ľudí pracujúcich brigádnicky na dohody v súbehu so slabo plateným zamestnaním daňovo-odvodové zmeny v tomto roku určite nepotešili. Z každého zarobeného eura im totiž odkroja namiesto doterajších 19 percent po novom až 30 percent. Zárobok im síce zvýši nárok na penziu, otázne však je, či sa pravidlá hry pre starobné dôchodky nebudú ešte viac solidarizovať. To by znamenalo v podmienkach chronického deficitu dôchodkového systému ďalšie splošťovanie penzií zo Sociálnej poisťovne.
Paradoxne tiež pôsobí deklarované zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia ľudí, ktorí zarábajú nad 3 920 eur mesačne. Zo zárobku nad touto hranicou ich už žiadne odvody nečakajú a z každého dodatočného eura zo svojich manažérskych odmien či platov odvedú na daniach iba 25 percent.
Rakúska obchodná komora nedávno zverejnila tabuľku sociálnej úrovne štátu. Z nej vyplýva, že menej ako Slovensko na sociálne funkcie štátu dáva z OECD už iba Rumunsko, Bulharsko, Estónsko a Lotyšsko. Oproti najvyspelejším ekonomikám EÚ vynakladáme na našich občanov z verejných financií takmer o polovicu menej.
Preto naozaj prekvapuje, keď sa od analytikov necháme poučovať o potrebe preniesť povinnosť platenia zdravotných odvodov za vysokoškolákov z bohatších rodín zo štátu na ich solventnejších rodičov. To si nedovolia voči svojim občanom ani krajiny s pravicovými vládami.