Každý deň prezident
Nastupujúcemu českému prezidentovi stačili po náročnej predvolebnej kampani na relaxáciu tri-štyri dni. Ale aj tak televízne štáby nemárnili čas a snažili sa ho zachytiť, ako si ide kúpiť rožky a mlieko do miestneho obchodíka.
Po krátkom odpočinku prišiel do Prahy a začal sa „zoznamovať“ s úradom. Do slávnostnej inaugurácie zostáva takmer mesiac, ale aj tak je Miloš Zeman najsledovanejším českým politikom. Od minulého týždňa sa totiž usiluje nadviazať na dedičstvo svojho predchodcu Václava Klausa, ktorý bol prezidentom aktívnym i aktivistickým.
Zeman bude ovplyvňovať všetko, opozíciu, koalíciu, zahraničnú politiku, volebné kampane aj ekonomiku. Niekto možno podľahol chvíľkovej ilúzii a predstavil si ho ako prezidenta konsenzuálneho politika, čo je samozrejme nemysliteľné. Zemana poznáme v politike vyše dvadsať rokov, síce ju na nejaký čas opustil, ale jeho komentáre boli vždy útočné. Jeho hlavným nepriateľom v politike je tá časť českej sociálnej demokracie, ktorá ho nepodporila počas nepriamej prezidentskej voľby pred desiatimi rokmi. Jeho hlavným motorom v politike je pomsta.
Miloš Zeman je politik telom i dušou. Každý jeho doterajšej krok, ktorý v posledných dňoch urobil, treba vnímať ako symbolický. Najskôr sa vymedzil voči pravicovej vláde a vyhlásil, že širšie chápané poňatie ústavy umožňuje prezidentovi kedykoľvek odvolať premiéra. Samozrejme, je to nezmysel, čo Zeman vie, ale taký malý štuchanec, aby si kabinet Petra Nečasa uvedomil, kto že je tým úplne najväčším vládcom, nie je od veci.
Vyhlásenie, že sa stretne so všetkými parlamentnými stranami, okrem strany LIDEM, ktorá sa odštiepila od Vecí verejných a je dokonca vládnou, tiež svedčí o tom, že Česká republika nebude mať nadstraníckeho prezidenta, ale „aktivistického hýbateľa“. Zemanovi údajne prekáža, že strana LIDEM neprešla voľbami, ale vznikla odštiepením. Ako sa asi pozerá na senátorov, ktorých zvolili za sociálnu demokraciu, no odišli od nej a vstúpili do Zemanovej ministrany SPOZ? Všetko v poriadku?
Veľkou témou bude sociálna demokracia. Zeman doteraz považuje za zradcov tých jej členov, ktorí za neho nehlasovali v nepriamej prezidentskej voľbe. Niekdajší premiér Vladimír Špidla sa oprávnene obával, že by Zeman na Hrade ničil ČSSD. Rovnako ako sa ukázalo, že najväčším nepriateľom ODS je jej bývalý líder Václav Klaus. Ten stranu, ktorú založil, z prezidentského úradu systematicky likvidoval. V predvolebnej kampani v roku 2006 sa Špidlov nástupca Jiří Paroubek dohodol so Zemanom na prímerí, ale to bolo skutočne iba dočasné. Potom sa už pustil do svojho väčšieho projektu – Strany práv občanov – zemanovci, ktorého v zásade jediným zmyslom bolo škodiť ČSSD.
Po úspechu v prezidentských voľbách Zeman uviedol, že jedným z jeho cieľov by mala byť integrácia ľavice, v podstate podľa vzoru Roberta Fica. Sociálnej demokracii by sa nemohlo prihodiť nič horšie ako napríklad splynutie so SPOZ. Kým ČSSD je v podstate veľmi proeurópska a otvorená, Strana práv občanov – zemanovci je nacionalistická, ako to napokon bolo vidieť aj v prezidentskej kampani.
Dnes sa v prieskumoch dotiahla na sedempercentnú hranicu, ale ak sa subjektu nepodarí prehovoriť skutočné osobnosti, do parlamentu sa nikdy nedostane. Svoj postoj k ČSSD Zeman ukazuje už teraz, keď sa najskôr stretol so svojimi priateľmi a až nakoniec s predsedom tejto hlavnej opozičnej strany Bohuslavom Sobotkom.
Z opisu týchto niekoľkých málo udalostí vyplýva, že takmer každý deň sa môžeme tešiť nielen na bonmoty rozličných kvalít, ale aj rozhodné politické činy. V najbližších piatich rokoch budeme mať z Pražského hradu niečo ako tretiu parlamentnú komoru alebo druhú vládu. Ale na to sme si už desať rokov zvykali.