Právne paškvily
Zákony, ak nemajú byť iba zdrapmi papiera, ale skutočne všeobecne záväznými právnymi predpismi, by mali byť vykonateľné v praxi.
V poslednom čase sme však svedkami, že politici prichádzajú s iniciatívami, ktoré sú realite na hony vzdialené. Stačí si spomenúť na návrh Európskej komisie, ktorá sa v svätom zápale proti nezamestnanosti mladých rozhodla prijať zákon, ktorý by každému absolventovi do 4 mesiacov po skončení školy garantoval buď pracovné miesto, alebo ďalšie vzdelávanie. To, že na vykonateľnosť tejto právnej normy nemajú žiadne páky, ich zjavne netrápi. Akoby tým chceli potvrdiť známu pravdu, že nikto vám nemôže dať to, čo vám môže politik sľúbiť. A keďže majú i zákonodarnú právomoc, tak to aj robia.
V ničom však za nimi nezaostávajú ani naši domáci legislatívci. V situácii, keď niet kým obsadiť ani len pohotovosti, je ich požiadavka na zavedenie trojzmennej prevádzky v nemocniciach taká absurdná, že väčší nezmysel si len ťažko možno predstaviť.
Aj keby sa viaczmennosť nezaviedla celoplošne, ale len na niektorých oddeleniach, znamenalo by to zvýšenie počtu zamestnancov. Kde ich majú nemocnice vziať, a najmä z čoho zaplatiť? Aj keď sa časy, keď si mocní mysleli, že „poručia vetru i dažďu“, pominuli, v hlavách časti politikov stále šarapatia škriatkovia, ktorí im našepkávajú, že oni môžu všetko. Výsledkom toho sú takéto právne paškvily.