Zakryté tváre
Na to, aby sa niekto stal expertom, často stačí sebavedomý výraz a dostatočne všeobecná reč.
Experta sa zväčša nik nepýta, o čo opiera svoj úsudok – či o solídny výskum, alebo len o susedov plot. Novinárovi stačí návšteva jedinej obce na vyhlásenie, že aktivačné práce sú všade iba podvod a treba ich zrušiť. Ak chceš preraziť, zovšeobecňuj a súď.
Osobných skúseností s ľuďmi z najchudobnejších lokalít ubúda, no o to náruživejšie sa generalizujú. Traja nespoľahliví brigádnici stačia na to, aby už nik z tej adresy nedostal prácu. Narodením dostanete doživotie v kategórii „ľudí, s ktorými je zlá skúsenosť“.
Politici nevarujú pred dôsledkami takéhoto nálepkovania. Ako keby verili, že Slovensko udrží pokope štóla na plášti vierozvestcov a nie vzájomná úcta občanov. Rozštiepenie môžu zmierniť aj pomerne nenákladné veci, ako je náprava hovorenia o tých druhých. Nápravu však treba vykonávať dlho. Desaťročia.
Politická správnosť má vcelku jednoduché pravidlo: vyhýbať sa skupinovým zaradeniam konkrétnej osoby. Ak napríklad na hruškách chytili Duška, v správe sa spomína len Duško. Nepíše sa, akú má národnosť, bydlisko či sexuálnu orientáciu. Ak správa vymenuje skupiny, do ktorých Duško asi patrí, pripíše im podiel na jeho sklone liezť na hrušky.
Skupinové zaradenia zavážia. Možno, že Duško chcel iba uvoľniť zachyteného šarkana. No ak sa napíše, že je Róm, už ho zavalia predsudky. Tým, že sa rómska národnosť opakovane spomína v sporných kontextoch, nasáva ich nekalosť ako pijak a poznačí všetkých, ktorých s ňou spoja. K vzájomnej občianskej úcte nie je iná cesta, ako zastaviť toto sústavné vkladanie jednej národnosti do negatívnych kontextov. Ak slová Róm, rómsky vyhradíme len pre debaty o jazyku a kultúre, môžu sa z nich postupne stratiť tie významy, ktoré Rómov pripravujú o pocit dôstojnosti.
Ľudskoprávny rozmer embarga na uvádzanie skupinových identít je zreteľný na príklade zákazu zahaľovania tváre burkou vo francúzskych školách. Významný francúzsky ústavný právnik Bertrand Mathieu pred časom objasňoval, prečo v tomto prípade ide o ochranu ľudskej dôstojnosti, aj keď sa to javí ako neúcta k viere a tradíciám.
Podľa výkladu francúzskeho Ústavného súdu ľudská dôstojnosť úzko súvisí s rešpektovaním jedinečnosti ľudskej osoby a základným výrazom tejto jedinečnosti je ľudská tvár. Kolektívnu identitu, ktorej symbolom je burka, nemožno preto nadradiť a prekryť ňou individualitu konkrétneho človeka.
Dôstojnosť jednotlivca by mala byť aj u nás základom pre pravidlo neuvádzať kolektívne identity tam, kde zodpovednosť za konanie možno pripísať konkrétnym ľuďom. A tiež pre pravidlo nenahradzovať osobné poznanie človeka predstavou o jeho domnelej skupinovej povahe. Politika úcty k občanom nešermuje kolektívnymi vlastnosťami skupín, ale chráni právo občana, aby ho brali ako individuálnu osobu a nenahradzovali ho predsudkom, ktorý je práve poruke. Urážlivé obrazy lenivých Rómov, ktorí vraj žijú na náš účet, sú pre Rómov horšie ako moslimská burka. Pretože sami, bez zmeny toho, ako o nich rozprávame, nemôžu ich z tváre sňať.