Kochov bacil
Ešte v 70. rokoch minulého storočia panoval v západnom svete optimizmus: zdalo sa, že sme už len na krok k úplnému odstráneniu tuberkulózy. Už o dekádu neskôr bolo všetko inak. „Kochov bacil“ sa vrátil, odolný proti dovtedajším formám liečby.
Napriek tomu jedinou cestou, ako nebezpečenstvo hroziace od tejto choroby aspoň minimalizovať, zostáva očkovanie. Ako je to s ním u nás? Nuž, kam bacil nemôže, pošle štátneho úradníka či politika.
Na ministerstve zdravotníctva za Ivana Uhliarika zrejme panoval optimizmus spred tridsiatich rokov. Alebo sa možno spoliehali na trhový princíp: zrušením povinného očkovania zanikne „dopyt“ po TBC a kde chýba dopyt, tam zmizne aj ponuka. Bacil sa otočí na opätku a odcvála zo Slovenska kamsi do diaľav… Lenže ono to funguje naopak. TBC je stále tu; čo zo Slovenska zmizlo, sú očkovacie vakcíny. A na ministerstve sa ani za Zuzany Zvolenskej ešte akosi neprebrali: ak nie sú vakcíny, je to vraj problém firiem, ktoré ich neobjednali.
Nie, nie je to „problém firiem“. Nákazlivá a ešte aj dnes potenciálne smrteľná choroba je problém predovšetkým jednej „firmy“: štátu. V jeho moci, ale najmä v jeho záujme je buď obnoviť povinné očkovanie, alebo sa aspoň starať o to, aby boli vakcíny pre prípad potreby „na dosah ruky“.
Kochov bacil je rezistentná potvora. Ľudskú hlúposť však v odolnosti asi nikdy netromfne.