Autá a plechy
Drang nach Osten alebo ťah na východ bol termín, s ktorým v 19. storočí prišli nemeckí nacionalisti. Znamenal expanziu do východných krajín. Dnes by sa dal prenesene použiť na stratégie kapitálu. Tiež sa v našom priestore hýbe smerom na východ. Niekedy na náš (dočasný) prospech, inokedy na náš účet.
Od 16. januára okupovalo 400 zamestnancov firmy Peugeot-Citroën továreň v Aulnay-sous-Bois. Sú zúfalí. Prídu o prácu v krajine s vyše desaťpercentnou nezamestnanosťou. Automobilka sa celkovo chystá prepustiť 11 500 ľudí. Minulý týždeň štrajkovalo 1 500 zamestnancov oceliarní ArcelorMittal pred Európskym parlamentom v Štrasburgu. Firma utlmuje výrobu v luxemburskom Schifflange, belgickom Liège a francúzskom Florange.
Vyrábať autá vo Francúzsku je síce možné, ale prečo ich nerobiť na Slovensku? Sú tu rádovo nižšie platy, a keď dôjde na lámanie chleba, tak tu ako v Paríži nevyjde do ulíc pol milióna obyvateľov. Prečo sa naťahovať o povolenia na emisie oxidu uhličitého v Belgicku, keď sa plechy môžu valcovať u nás, v Egypte alebo na Ukrajine.
Problém však spočíva v tom, kto bude tie autá montované z plechov za nízke mzdy kupovať. Trh s nimi sa prepadá a nie je náhoda, že jediný jeho segment, ktorého výroba stúpa, je ten s luxusnými modelmi.
Veľké dejiny hýbu malými národmi. Globalizácia umožňuje vyrábať tam, kde to najmenej stojí, sú tam najslabšie sociálne zákony a najmäkšie environmentálne normy. Ideálne je, ak sú prítomné všetky tri podmienky. To je zatiaľ ešte stále problém, ale pracuje sa na tom.
Štáty sa ocitajú v pozícii námezdnej sily ochotnej akokoľvek zľaviť zo svojej ceny. Tromfuje sa ako pri mariáši. Od nízkych daní, slabej ochrany práce, investičných stimulov cez dotovanú energiu až po všemožné subvencie, domy pre manažment a školy pre ich deti. Ale nerobte to. Ak zaváhate, zoberú to iní. Ak nie, máte nádej, že tu firma na chvíľu rozloží svoj stan.
Železiarne na východe sú symbolom povojnovej industrializácie, rozvoja i úpadku, neprehľadnej privatizácie aj rýchleho predaja do zahraničia. Je to námet na veľký historický román, v ktorom by sa dala popísať celá genéza starých a nových ekonomickým elít. Pravdy o divokých deväťdesiatych rokoch sa tak skoro nedočkáme. Čo príde skôr alebo neskôr, bude ich ovládnutie „východným“ kapitálom.
Ideálne je vyrábať aspoň časť polotovarov tam, kde sú ešte nižšie mzdy a kde sa neberú ohľady na nejaké zmeny klímy a obmedzovanie emisií. Fabrika na Slovensku sa však môže hodiť ako brána do únie.
Koľko všemožných priamych a nepriamych subvencií dostávajú u nás automobilky, vedia asi iba v ich centrálach. Zatiaľ to stačí. Na ako dlho, nik nevie. Železiarňam vláda sľubovala dotácie na zrenovovanie elektrárne a zníženie cien energií. Všetko málo. Američania údajne žiadajú stovky miliónov eur na opravu svojich kotlov. Potom, možno, ešte chvíľu ostanú.
Lokálne sme dnes svedkami veľkého pohybu na východ, niekedy v ňom získavame, inokedy tratíme. Otázka je, kto bude víťazom v dlhodobom horizonte. Ľudia v Aulnay-sous-Bois a v Košiciach asi ťažko.