Prezidenti na spadnutie
Prezidentské voľby v Českej republike pôsobia na mojich spoluobčanov v posledných dňoch stiesňujúco.
Niekto by mohol namietnuť, že to asi nie, veď tam už úspešne prebehli. Ba dokonca aj české súdy už zamietli, ak som si to dobre zapamätal, vyše štyridsať žalôb na ich priebeh, vyjadrujúcich nespokojnosť s tým, kto v týchto voľbách zvíťazil.
Pritom je nesporne zaujímavé, že väčšina žalôb, protestov, petícií vždy pochádza od prívržencov kandidátov na prezidentský úrad, ktorí nezvíťazili. Fakticky od porazenej menšiny. Práve to je však dnes oproti Slovensku úplná idyla. V závideniahodnom bukolickom ovzduší, ktoré vládne po voľbách u susedov, totiž každý zreteľne číta, čo nás čaká a čo by nás vôbec nemalo minúť.
Na Slovensku teda ide skôr o obavu, že sa do prezidentských volieb nik neprihlási. V Česku pritom mali kandidátov viac ako dosť. Niektorých dokonca priam akoby zo zahraničia. Situácia u nás je v tomto neprehľadná, preto sa mnohým zdá, že neposkytuje vôbec nijakú nádej ani útechu.
„Ako to len s nami bude? Či už budeme načisto bez prezidenta? Ako potom žiť? A aké budú prezidentské voľby, keď kandidátov nieto?“ pýta sa ma bezútešne postaršia občianka, po členky zaborená v snehu. No, v snehu, to je predpojaté tvrdenie. Vlastne zaborená do hnedasto-zelenkavej čľapkanice, ktorú namiesto snehu dodávajú do bratislavských ulíc. Musí v nej byť vždy aj trošku soli, aby mala správnu fazónu a aby sa rýchlejšie zvonku dostala do topánok.
Keď zbadáme niekoho, kto je v nej tiež po členky, vzbudzuje to dôveru a bavíme sa o prezidentských voľbách aj s celkom cudzími ľuďmi napriek tomu, že ide o intímnu sféru nášho verejno-politického života.
Našťastie som vedel, ako ju zaraz utešiť: „A či azda pre oči nevidíte Kresťanskodemokratické hnutie? Veď ono samo má hneď dvoch kandidátov!“ „Ba!“ vyhŕklo z nej mimovoľne. „Akýchže?“
Musel som sa povzniesť nad jej naivitu: „Také, že Ján Čarnogurský ste už počuli? Alebo také, že Pavol Hrušovský? Obaja sú obrovské celonárodné tromfy!“
Súhlasila, lebo iste práve na nich pomyslela: „A ktoréhože z nich vyberať?“ Nevedel som. Našťastie stál pri nás mocne zarastený politológ v tenkej maskáčovej bunde. Počúval nás so zhovievavým úsmevom a zahrieval sa pritom bylinkovým čajom, ktorý, nevedno prečo, pil rovno z pivovej fľaše: „Procházka to bude! Dajte na mňa! Radoslav Procházka!“
Hneď o mňa stratili záujem a delili sa so svojimi starosťami: „A to si už prečo myslíte?“ Nedal sa zmiasť ako väčšina politológov pred voľbami: „Všetko tomu nasvedčuje. Vytvoril politický program Alfa pre celé KDH. No hnutie ho akosi nepochopilo! Takže ho musí uplatniť inde! Na prezidenta je ako stvorený!“
Odpil si z tajomného elixíru a neodbytne pokračoval: „Navrhol ho predsa Richard Sulík! A rokoval už o kandidatúre aj s Igorom Matovičom, vodcom súčasnej opozície a tvorcom väčšiny jej politických ideí!“
Nuž, Slovensko má dnes aspoň tú výhodu, že sa na ňom vždy všetko vopred vie.
Najčítanejšie
-
-
-
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
-
-
-
-