Tatranský lunapark
Ochrana prírody v národných parkoch je nadradená nad všetky ostatné aktivity. Vychádzajúc už len z tejto premisy by akákoľvek ďalšia diskusia o olympiáde v Tatrách mala byť bezpredmetná. Lenže nie je. Akoby nestačili dve neúspešné kandidatúry, ktoré nás stáli nemalé peniaze, stále potrebujeme opakovať tie isté chyby.
Ako to už u nás chodí, verejná mienka sa masíruje rečami o zviditeľňovaní Slovenska vo svete a prínose pre turistický ruch. Pritom je otázne, či by usporiadanie hier malo skutočne taký efekt na náš imidž, keďže majú byť prezentované pod značkou ZOH Krakov a my by sme zostali schovaní v tieni tohto poľského mesta.
Značné pochybnosti existujú aj o ekonomickej návratnosti tohto projektu. Žiadna z nedávnych olympiád nebola zisková a táto krajina určite nemá peniaze nazvyš. Nie sme bohatá Kanada ani Rusko disponujúce obrovskými nerastnými zdrojmi.
Navyše ak si aj sami kompetentní uvedomujú, že naše šance v konkurencii slávnych zimných stredísk sú minimálne, tak je nepochopiteľné, že chceme pokračovať v tejto ekonomickej a ekologickej samovražde.
Za kandidatúrou na zimné olympijské hry tak okrem klasickej klientely, ktorá sa priživí na ich prezentácii, treba vidieť snahu určitých kruhov spropagovať svoj vlastný biznis za štátne peniaze a takýmto spôsobom si neskôr pootvoriť vrátka pre ďalšie rozširovanie svojho podnikania v Tatrách.
Velikášstvo nám však nesvedčí. Namiesto neho Slovensko potrebuje dlhodobú drobnú poctivú prácu. Len tá nás môže „zviditeľniť“ vo svete. Nie jednorazové predražené podujatie.