Smäd
V Amerike je tradíciou, že prezident každý rok prednesie správu o stave únie.
V posledných rokoch sa rovnakou obyčajou stáva odpoveď opozície. Zväčša vychádzajúca hviezda s najvyššími ambíciami sa snaží presvedčiť národ, že prezident tára.
Má to však ťažké. Kým prezidentovo vystúpenie je slávnostné, sprevádzané tlieskaním a ováciami Kongresu, opozičník sa musí zväčša uspokojiť s vyzdobenou kanceláriou. Niet preto divu, že na tieto vystúpenia sa zabúda často ešte skôr, ako doznejú. Sú však aj výnimky.
Demokrat Tim Kaine pred siedmimi rokmi zaujal tým, že počas prejavu mal ľavé obočie výrazne vyššie ako to pravé. Republikánka Michelle Bachmanová zase predvlani tým, že sa celý čas pozerala do nesprávnej kamery. A republikán Bobby Jindal sa pred štyrmi rokmi strápnil, keď označil sledovanie aktivity vulkánov za vyhodené peniaze. Pár dní nato vybuchla aljašská sopka.
Nezabudne sa ani na republikánskeho senátora Marca Rubia, ktorý tento rok odpovedal Barackovi Obamovi. Podarilo sa mu zatieniť aj samotného prezidenta. Samozrejme, nie obsahom prejavu. Mladému hispánskemu politikovi začalo po pár minútach vysychať v krku. Kývnutím do kamery preto požiadal o trochu strpenia, zohol sa mimo obrazu a po návrate do záberu si riadne prihol z fľašky s vodou.
Okamžite sa stal hviezdou internetu. Ale aj tak je mu to nanič. Žiadneho z oficiálnych opozičných rečníkov aj tak nikdy za prezidenta neskôr nezvolili.