Sanitka bez lekára
Keď pred rokom bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik hľadal peniaze na platy lekárov, tak sa rozhodol znížiť platby záchrankám, ktoré podľa neho vytvárali až 44-percentný zisk. Okamžite sa začali ozývať hlasy, že to bude viesť k zníženiu kvality poskytovaných služieb, ba dokonca môže vzniknúť problém s vyplácaním miezd.
Aj keď došlo k zníženiu platieb, pre takmer tri desiatky firiem sú záchranky zjavne stále lukratívny biznis. Keby nebol, tak by ich dávno vrátili nemocniciam, ktoré by si ich s radosťou zobrali späť.
Ľudia podnikajúci v tomto segmente však veľmi dobre vedia, že ten, kto získa licenciu, má štyri roky garantovaný príjem. A kto má v dnešných časoch istotu minimálne 10-percentného zisku počas 48-mesiacov? Málokto.
Keďže záchrankám sa pred časom siahlo na časť peňazí, tak teraz vyrukovali s nápadom, ako si túto stratu vykompenzovať – výjazdy sanitiek s lekármi sú vraj v drvivej väčšine prípadov zbytočným luxusom, a preto ich treba ešte viac okresať.
Aj keď sa stáva, že niektorí ľudia si zvykli volať záchranku pre banalitu, nemôže to byť argument v prospech rozhodnutia zrušiť ďalších lekárov poskytujúcich záchrannú zdravotnú službu v sanitkách. Z celkového počtu 280 ich tak zostane len 91. Niektoré úkony môže vykonávať iba lekár. Má azda pacient s akútnym prípadom dúfať, že príde záchranka „v plnej zostave“?
K plytvaniu peňazí v systéme záchrannej služby zjavne dochádza, lebo ako inak si možno vysvetliť skutočnosť, že zatiaľ čo jedna spoločnosť vykazuje miliónový zisk, druhá stojí tesne pred krachom? Hľadať vnútorné zdroje a racionalizovať je správne, ale nie na úkor pacienta.