Mravná obroda
Mravný život všetkých mojich spoluobčanov je v nepretržitom ohrození. Človek už ani nemusí vyjsť na ulicu, aby sa ocitol v bahne, hriechu a úplnom morálnom marazme. Stačí, keď pozerá doma do novín alebo sleduje televíziu. Nemravnosti je jednoducho všade až nad hlavu. Preto je nesmierne povzbudivé, ak sa niekto naozaj o morálku stará, pestuje ju, zalieva ako taký krehký kvietok.
Starostlivosť o mravnosť však nie je nič jednoduché, pretože ešte stále je medzi nami dosť takých, čo sú presvedčení o tom, že život s jemnou či silnejšou príchuťou istej nemravnosti je oveľa zábavnejší ako obyčajný pobyt v morálnom absolútne. A to práve v čase, keď je aj Vatikán v určitom citovom pohnutí a je veľmi ťažké o tejto otázke s ním debatovať.
Ako občanom pomôcť? Ako ich dostať na správnu cestu? Kto by to mohol? Kto by to vedel? Každému je pritom jasné, že ak chceme nájsť niekoho so skutočnou schopnosťou vzbudiť v spoluobčanovi morálku, potom treba hľadať medzi politikmi. Inde je to už úplne zbytočné.
Preto som sa spýtal sympatizanta všetkých kresťanských strán a hnutí v parlamente, či by náhodou nevedel o niečom takom. Pomáhal som mu, hľadali sme dlho spoločne. Prejsť dnes všetky strany a hnutia v morálnej oblasti, porovnávať ich s novými a pritom ešte mravnejšími odštiepkami a platformami, nie je nič jednoduché a vôbec sa nemožno čudovať, že to chvíľu trvá.
Až pri hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sa nesústredený pohľad môjho známeho stabilizoval a nehybne utkvel na vzdialenom horizonte. V rukách nervózne žmolil čiapku a blažene sa usmieval. Akoby, sám ešte mladý, v materskej škole práve stretol prvú skutočnú a celoživotnú lásku.
Maloletý občan v materskej škole totiž ešte nevie, že takú lásku by mal správne stretnúť až po svadbe. Lež domovská a ľudová prsť mravnosti sa pred ním už vynorila v podobe poslanca Alojza Hlinu. Veď ten prišiel s myšlienkou sledovať chýbajúcich poslancov v parlamente kamerou. Spoľahlivo dopĺňa úsilie Štefana Kuffu, ktorý nechce chorých homosexuálov nechať behať bez pomoci po uliciach, aj snahu kolegu Branislava Škripeka, ktorý chce obmedziť nahotu v novinách. Občania by odteraz mali sedieť pri obrazovkách a sledovať, či poslanci naozaj pracujú. Určite to zamestná homosexuálov, lebo v parlamente sú väčšinou muži. Mládež, ak uvidí, čo sa deje v parlamente, iste stratí záujem o pornografiu. A nebude mať na ňu ani čas.
Kamera je vraj zatiaľ namierená iba na poslancov Smeru. „Verím však, že sa kolegovia z vládnej strany vyzbierajú a doložia zopár eur na to, aby sme mohli zapnúť i prenos kamery so záberom na miesta opozičných poslaneckých miest,“ uvádza Hlina napriek tomu, že sedí práve tam.
Smer je teda v dileme. Ak sa nezloží, znamená to, že mravnosť je mu ukradnutá. Ak sa zloží, potom je rovnako škodoradostný, a teda aj nemravný ako opozícia. Fakticky možno ohlásiť koniec nemravnosti aj Smeru. Málokedy sa možno v slovenskej politike stretnúť s takou jemnou psychologickou perokresbou. Vďaka nej je mravnosť už na ceste.