Svetský štát?
Dobré zmluvy robia dobrých priateľov. O vzťahu štátu a cirkví na Slovensku sa to, bohužiaľ, zatiaľ povedať nedá.
Ani 24 rokov od Nežnej revolúcie politická reprezentácia tejto krajiny nebola schopná splniť jednu z 12 požiadaviek VPN – uskutočniť odluku cirkvi od štátu. A podľa všetkého to tak skoro ani schopná nebude…
Občan si tak môže iba domýšľať, či za neochotou cirkevných kruhov treba hľadať ekonomické a mocenské záujmy, alebo je to jednoducho len obava, čo by nový systém mohol priniesť. Tento odmietavý postoj je o to paradoxnejší, že práve takéhoto modelu sa predstavitelia katolíckej cirkvi dožadovali pred novembrom ´89.
Po zmene režimu napriek deklarovanej autonómii u cirkevných predstaviteľov zjavne prevládol pragmatický postoj, a tak sú i naďalej radšej závislí od štátu, ako by hľadali podporu priamo u svojich veriacich.
Napriek tomu, že Slovenská republika má podľa ústavy svetský charakter, čiže sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, štát na fungovanie cirkví vynakladá ročne cca 30–40 miliónov eur.
Ako bolo povedané na začiatku, aby bol vzťah svetskej a cirkevnej moci čo najharmonickejší, treba ho formovať prostredníctvom jasných dohôd.
Prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa by mohol byť súpis majetku cirkví. Keď sa pred podpisom tzv. Vatikánskej zmluvy r. 2000 Robert Fico dožadoval zverejniť správu o rozsahu majetku vráteného katolíckej cirkvi a ďalším náboženským spoločnostiam, stretol sa u svojich kolegov s nepochopením.
Aj keď akceptujeme názor, že súpis nemožno nariadiť direktívne, tak od r. 1993, keď bola zákonom umožnená reštitúcia cirkevného majetku, už uplynul dosť dlhý čas, aby ich predstavitelia mali jasno v tom, čo vlastne vlastnia.