Obyčajná servilnosť
Spôsob, akým Benedikt XVI. skončil účinkovanie na Petrovom stolci, je neobvyklý. Ak niekto zmení vyše 600-ročnú tradíciu, že z tohto postu sa odchádza iba smrťou, prirodzene vyvolá vlnu špekulácií.
Z 265 pápežov odstúpilo len šesť, ostatní zomreli pri výkone funkcie. Šesť z nich zavraždili, jeden zahynul na následky zranení vo vojne a Ján XXI. pod troskami zrútenej povaly.
Na naše pomery však bola obvyklá reakcia verejnoprávnej RTVS, ktorá bleskovo upravila svoj program, poskytla tejto téme mimoriadny vysielací čas i relácie. S konkurenčnou televíziou sa doslova pretekali, ktorá poskytne dianiu okolo odchodu pápeža viac priestoru.
Programovú štruktúru upravili viaceré televízie u nás i v zahraničí, no RTVS vynikala neobyčajnou servilnosťou, jednostrannosťou informácií, snahou predstaviť Benedikta XVI. v jedinečnom pozitívnom svetle. Samotná diskusia o jeho odstúpení sa zmenila na nekonečnú propagáciu katolíckej cirkvi.
Každý má právo na názor, ale RTVS už cieleným výberom hostí neposkytla priestor pre iné hľadiská. Ani slovo o tom, že Joseph Ratzinger ešte v pozícii prefekta kongregácie pre doktrínu viery dokázateľne kryl pedofíliu svojich podriadených s odôvodnením, že prípady tohto druhu podliehajú pápežskému tajomstvu. V RTVS nepadlo ani slovo o rehabilitácii kňazov popierajúcich holokaust, o afére Vatileaks či o praní špinavých peňazí vo Vatikáne.
Vatikán ako križovatka informácií, peňazí a moci nikdy nebol vzorom morálky, ale vždy bol a aj v súčasnosti je reálnym miestom rôznych zákulisných hier spojených nielen s voľbou či odstúpením pápeža.
Verejnoprávna televízia a rozhlas majú v zmysle zákona poskytovať nestranné, overené, neskreslené, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí na Slovensku i v zahraničí s cieľom slobodného utvárania názorov. Majú vysielať programy tak, aby odrážali rozmanitosť postojov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov.
Pri odstúpení pápeža sa tomuto zákonnému poslaniu spreneverili. Prezentovali katolícke náboženstvo ako jediné možné nielen v otázkach viery, ale aj ako jedinú autoritu v základných hodnotových životných otázkach. To sa naozaj vraciame späť do doby, keď o pravde nerozhodovala racionálna argumentácia, ale autorita, keď sa myšlienky nezavrhovali pre ich nepravdivosť, ale pre ich neužitočnosť?