Mimo súťaže
Aj ten najdokonalejší systém sa dá vždy obísť. Úlohou legislatívcov je preto zákony neustále zlepšovať a nie v nich ešte vytvárať diery.
Pozmeňovací návrh v zákone o verejnom obstarávaní, podľa ktorého by akákoľvek stavba do päť miliónov eur mohla byť zadaná priamo bez verejnej súťaže, je presne z tej druhej kategórie.
V krajine, kde pri rozhodovaní o mnohých veciach zohrávajú stále veľkú úlohu skôr rôzne neformálne väzby než dodržiavanie jasne formulovaných pravidiel, je takéto zmäkčovanie noriem rozhodne na škodu veci.
Aj keď poslanec Smeru Michal Bagačka tvrdí, že v danom prípade bude „strážcom našich peňazí“ priamo ministerstvo financií, hneď vyvstáva klasická otázka: A kto skontroluje kontrolóra? Prostredníctvom verejného obstarávania jednotlivé organizácie verejného sektora nakupujú tovary a služby rádovo v miliardách eur.
Tí, ktorí už vedia „ako na vec“, si zo štátu urobili celkom slušnú dojnú kravu. Na jednej strane im nový zákon o verejnom obstarávaní takéto šafárenie znemožní, lebo už nebudú môcť podpisovať rôzne dodatky k zmluvám, ktoré často zákazku niekoľkonásobne predražili, na strane druhej sa však takýmito opatreniami, úplne nepochopiteľne, vytvára nový priestor pre netransparentnosť.
Urobiť dva kroky dopredu a potom jeden späť nie je nikdy dobré.