Poslanie a úloha
Som za zrušenie Medzinárodného dňa žien. Pamätné dni majú význam vtedy, ak ešte v mysliach oslavujúcich ľudí existuje súvislosť medzi tým, čo označovali vo svojich začiatkoch, a tým, čo označujú dnes.
Prirodzene, časom sa zmysel sviatku mení. Aj stretnutia sociálnodemokratických žien v Bratislave na začiatku 20. storočia už neboli len o zlepšení pracovných podmienok, ale aj ich o volebnom práve. K jednému politickému účelu sa pridáva ďalší, lebo starší cieľ sa už dosiahol a preto sa z obsahu sviatku postupne vytráca.
Rituálne opakovanie môže fungovať iba vďaka tomu, že je dostatočne všeobecné na to, aby sa mohlo naplniť niečím konkrétnym, čo sa prihovára súčasníčkam a súčasníkom. Ak z historicky ukotveného sviatku nechceme spraviť oslavu večného kultu ženstva, budeme musieť rozbiť predstavu o nemennosti ženstva v nás.
Presvedčenie o tomto trvalom ženstve sa často maskuje slovom „poslanie“ či „úloha“. Ženy vraj majú poslanie matiek, plnia úlohu partneriek mužov, opatrovateliek svojich blízkych. Podobne ako sa vydierajú sestričky a učiteľky vždy, keď nie sú peniaze na ich spravodlivú mzdu, tak sa im snaží kdekto zavesiť na nos rozprávky o ich „poslaní“. Ženám sa zatvárajú ústa. No tie, čo bojovali za svoje sociálne a občianske práva, žili v historickom čase. Zo svojej súčasnosti a zápasov o dôstojný život spravili to, čo dnes môžeme vidieť už ako dejiny.
Žijeme v sladkom domnení, že to, čo sa vybojovalo, je už raz a navždy isté. Že historické sa začlenilo do „večného“ a tak v nás žije. Nie je to tak. Možno až potom, čo zabudneme na ôsmy marec ako na Deň žien, budeme vedieť oceniť ich úspešné politické úsilie z nedávnej minulosti. Budeme si ho aj chcieť pripomínať ako deň politických, nahnevaných žien, ktoré si nedajú zavrieť ústa. Nabudúce tak možno oslávime 24. august, teda deň, keď v roku 2010 vstúpili do štrajku za lepšie pracovné podmienky šičky v Hencovciach.