Ženy roku, do útoku!
Pred pár dňami som poštou dostala zvesť o svojej nominácii na Ženu roka.
Vzápätí som v e-mailovej schránke našla žiadosť o fotky z detstva a zdôvodnenie, prečo by som sa práve ja mala stať Ženou roka 2013! To neviem, ale pozrela som si na internete minulé ročníky a ocenené a navrhované dámy a niektoré z tých „candrbálov“, ktoré podujatie Žena roka každoročne sprevádzajú. Za organizátorov bola moja nominácia podpísaná pani Rehákovou, navrhovateľom bol minister kultúry a prvé miesto v porote patrí prvej dáme madam Gašparovičovej.
Organizátorom som sa za svoju nomináciu poďakovala a napísala, že tejto športovej disciplíny sa nezúčastním, lebo nie som veľmi súťaživý typ. Neodpísal mi nik. Zrejme si vydýchli! Isto tam nebude promenáda v plavkách! A ani neviem vyplniť ten formulár, že prečo by som sa mala stať Ženou roka ja, ani nájsť fotky z detstva, ktorými by som „zamiešala karty“! Nič proti podobným podujatiam, len mi nie je jasné, prečo sa organizujú!
Predpokladám, že časopisu, ktorý celú súťaž zastrešuje, ide o sebamedializáciu, ale čudujem sa tým ostatným – čitateľom, ďalším organizátorom a ministrovi. Sama seba by som nerada videla v spoločnosti akýchsi superpodnikateliek, zázračných doktoriek či iných celebrít. Nerada by som sa s nimi „močila“ ako dámy minulý rok na akomsi skrášľovacom sústredení v Trenčianskych či iných Tepliciach, kde by nás navštívil rumunský veľvyslanec.
Pred naozajstnými ženami roka, o ktorých každý deň počujem, či ich naživo stretávam a počúvam v autobusoch, by som sa asi prepadla od hanby. Aj pred svojou mamou. Na Slovensku sa stáva umením slušne žiť a nezblázniť sa z toho! Moje ženy roka sú staré, škaredé a choré – nemajú na pekné šaty, čo šaty (!), nemajú na jedlo, lieky, na autobusové lístky!
Moje ženy roka sú učiteľky, doktorky či sestričky, ktoré slúžia dni a noci za mizerné platy niekde na paliatívnych či detských oddeleniach, sedia za pokladnicami v niektorom zo superreťazcov s konským mäsom, umývajú riad v reštauráciách, vďačné, že si z toho, čo zvýši, môžu zobrať domov pre decká. Moje ženy roka majú tmavú pleť a živoria v osadách v zime a bez jedla! Bijú ich muži a ich deti chodia kradnúť drevo do hory! Každý deň urobia zázrak na počkanie a naplnia svojim deťom bruchá!
Týmto ženám roka každý deň v roku „vinšuje“ naša vláda tak, že jej členov počujú či vidia rozprávať na televíznych obrazovkách, tak, že im poukazujú svoje drahé hodinky, obleky či vily…
Ženy roka sú na opačnej strane! Stali sme sa krajinou, kde je mizerný počet žien v politike, kde majú ženy nižšie platy ako muži, kde sú ženy týrané nielen mužmi, ale násilie na nich každý deň pácha naša vlastná, nielen sociálna politika, krajinou s najväčším počtom Žien roka na štvorcový meter!