Podnikateľský strašiak
Všetci podnikatelia z praxe vedia, že úspech v biznise závisí od toho, či dokážu svoju produkciu predať tak, aby dostali zaplatené. Platobnú neochotu a neschopnosť zákazníkov, najmä ak ich dlhšie poznajú, podceňujú. Výsledkom je množstvo firiem, ktoré pre krízu či špekulácie manažérov na trhu neobstáli.
Čierneho Petra potom z nezaplatených faktúr najčastejšie pocítia samotní zamestnanci. Zastavia sa im prémie, valorizácia platov a miezd, alebo sa zrušia dočasné pracovné zmluvy s ľuďmi zamestnávanými cez agentúry.
Dnes často počuť náreky, že sa u nás prudko zhoršuje podnikateľské prostredie tým, že sa zvýšila daň z príjmu z 19 na 23 percent, zodvodnením dohodárov či zavedením zdravotných odvodov z rozdelenia zisku majiteľom firiem. Posledný uvedený bod však zaviedla už minulá pravicová vláda.
Najnovšia analýza Českej sporiteľne dokazuje pravý opak. Priemerné percento daňovej sadzby príjmov právnických osôb predstavuje v Európskej únii 22 percent. Slovenské jedno percento navyše je veľmi lacné, lebo vo väčšine ostatných štátov sa z dividend vyplácaných zo zisku akcionárom a podielu spoločníkov v s. r. o. platia aj dane z príjmu. Tie na rozdiel od slovenských zdravotných odvodov z dividend majú obyčajne vyššie sadzby a nie sú obmedzené maximálnymi hranicami, od ktorých sa daň z dividend nevyberá.
V Česku sa na firmy utekajúce do daňových rajov pripravili naozaj dôkladne. Zaplatia totiž nielen 19-percentnú daň z príjmu, ale namiesto obvyklej 15– až 35-percentnú daň z dividend! Ako prémiu za presun sídla do daňového raja štát pre ne prichystal dôkladnejšie testovanie tzv. transferových cien, keď cez podhodnotené faktúry podstatne znižujú daňový základ v ČR.
„Daňoví optimalizátori“ na Slovensku majú situáciu ľahšiu a daňovo lacnejšiu. Napríklad poberatelia príjmov z dividend svoje podiely „preparkujú“ do tzv. schránkových firiem v daňových rajoch, čím sa vyhnú akýmkoľvek zdravotným odvodom. Môžu sa naďalej tešiť z nulovej dane z dividend, ktorú na odporúčanie Richarda Sulíka v roku 2004 zrušil vtedajší minister financií Ivan Mikloš.
Správa Českej sporiteľne zároveň uvádza, že rámci EÚ najvyššie dane platia firmy na Malte (35 %) a vo Francúzsku (33,33 %). Najnižšie (10 %) sú na bezmála krachujúcom Cypre a v Bulharsku, ktoré sa môže pochváliť najnižšou životnou úrovňou v únii. Na porovnanie, Poľsko a Česko majú sadzbu 19 percent, ale k tomu treba pripočítať dane z dividend.
Jednoduchý pohľad na tabuľku so sadzbami daní v zásade ešte nič nehovorí, kde sa zisky dajú vybrať z firiem s čo najmenším odkrajovaním z koláča pre celú spoločnosť. Preto je naozaj zvláštne, keď rôzne podnikateľské asociácie, združenia a obchodné komory spolu s tretím sektorom podporujú totálne zostrihávanie funkcií sociálneho štátu na Slovensku. Pritom manipulujú s verejnou mienkou a ohlupujú verejnosť.
Hlavnými problémami, na ktoré upozorňujú naši podnikatelia naozaj oprávnene, je vysoká cena elektrickej energie pre firmy (takmer najvyššia v EÚ) a nízka vymožiteľnosť práva. Výsledkom prieťahov v súdnych konaniach a naťahovania času do právoplatného ukončenia sporov sú komplikácie so získavaním exekučných titulov na uspokojenie pohľadávky od firiem, ktoré za najlacnejšie úvery považujú nezaplatené faktúry.
Tzv. kreatívni podnikatelia orientovaní na čo najrýchlejšie zbohatnutie za každú cenu sa vďaka pomalosti súdov dokážu zavčasu zbaviť majetku tak, že im nemožno podľa zákona prišiť ani paragraf za poškodzovanie veriteľa. Preto paradoxne vyznievajú štatistiky, podľa ktorých je pomer počtu sudcov na počet obyvateľov Slovenska dlhodobo jeden z najvyšších na svete. Podľa rakúskych zdrojov spred niekoľkých rokov sme boli, žiaľ, v tomto rebríčku na druhom mieste. Hneď za Zimbabwe.