Imunita lídrov
O Francúzoch to predsa všetci vedia. Nechce sa im pracovať. Ak náhodou neštrajkujú, dajú si pred robotou pohár vína, cigaretku a prečítajú noviny.
Veď sú prakticky, prepytujem, južania. Majú to v kultúre. Tak im treba. Nemali si vybiť hugenotov, mohli byť súčasťou protestantského sveta. A mať tú správnu etiku. Kapitalistickú, prísnu. Byť ekonomickým motorom Európy s vyrovnaným rozpočtom.
Nie je dôležité, ako je to vzdialené od pravdy. Predsudky fungujú, aj keď sú najhrubšou lžou. Bežnému prijímateľovi mediálneho mainstreamu umožňujú rýchlo pochopiť, prečo musel prezident François Hollande priznať, že jeho krajina tento rok prekročí limit rozpočtového deficitu.
Ale prečo, preboha, Holandsko? Pracovitá, severská, protestantská krajina? Rozpočtový jastrab? No dobre, vo vláde má labouristov (v koalícii s liberálmi). No chcelo by to slušnú dávku politického ignorantstva označiť holandskú Stranu práce za „socialistov“ a tým ich pohodlne dosadiť do ďalšieho populárneho vzorca: socialista rovná sa nezodpovedný. Tak prečo nám búrajú starostlivo budovanú konštrukciu „dobrej“ a „zlej“ Európy?
Odpoveď môže znieť aj takto: vláda v Haagu ochutnáva z vlastnej medicíny. Vlani poklesol holandský hrubý národný produkt o percento. Keď plánovali pre rok 2013 deficit na úrovni 2,7 percenta, očakávali 0,8-percentný hospodársky rast. Skutočnosťou bude polpercentný pokles HDP, čo schodok vytlačí na 3,3 percenta.
Samozrejme, vláda by mohla dodatočne znížiť výdavky, zdvihnúť dane. Lenže okrem nedostatočnej podpory v hornej komore parlamentu má aj iný, vážnejší dôvod, pre ktorý nechce ďalšiu dávku medicíny, naordinovanej niekým iným. Hospodársky prepad, zhoršenie situácie na trhu s nehnuteľnosťami a nárast nezamestnanosti.
Recesia, ktorú spôsobila aj zle načasovaná a drastická fiškálna konsolidácia, sa zahrýza i do jadra eurozóny.
Pravda, ešte stále tu máme neoblomnú nemeckú vládu. Zdržala sa síce otvorených komentárov na adresu iných, rozpočtové plány prijaté pár dní pre európskym summitom však vysielajú jasný signál. Na rok 2014 plánuje ďalšie škrty v hodnote päť miliárd, vyrovnaný rozpočet chce dosiahnuť už v roku 2015, teda o rok skôr, ako jej predpisujú európske záväzky. Európskym partnerom odkazuje, že cesta škrtov je správna.
Aj v Berlíne musia vidieť, že stoja na tenkom ľade. Ekonomiku ťahá export. Hospodárske oživenie v USA je však krehké, vyhliadky partnerov v eurozóne skôr negatívne a vývoj ostatných veľkých svetových ekonomík nedáva nádeje na dramatický nárast exportných možností. Nečakaný januárový pokles priemyselnej produkcie v Nemecku a vo Fínsku môže byť signálom prvých trhlín.
Politika si však udržiava imunitu voči hospodárskej realite. Summit EÚ možno ozvláštni politická prestrelka o „šetrení a raste“, no Európa bude pokračovať v kurze prerážanom buldozérom s menom Angela Merkelová.
Niektorí lídri s nemeckou kancelárkou súhlasia, iní budú ticho, aby na seba zbytočne neupozorňovali, a zvyšok nemá politickú silu ani plán to zmeniť.