Slušné Slovensko
Podobne ako veľa spoluobčanov, ani ja sa neviem ubrániť niektorým záľubám a každodenným nerestiam, ku ktorým nepochybne patrí aj cestovanie mestskou hromadnou dopravou.
Každý tiež iste pozná slastný pocit, keď sa mu v dopravnom prostriedku podarí sadnúť bez toho, aby predbehol pár postarších spolucestujúcich, pretože tí sa na tieto situácie úporne cvičia a v posledných rokoch sú už neobyčajne svižní.
Preto dnes nezriedka vidíme v preplnenom trolejbuse sedieť aj dvoch, troch penzistov, ktorí sú však potom na sedadlách medzi ostatnými tínedžermi nenápadní ako tarantula na piškótovej torte. V tomto prípade si to však zaslúžia, lebo ostatným mladým ľuďom istotne už pri nastupovaní takpovediac „ubzikli“, čo v ich veku a pri ich všakovakých chorobách určite nie je nič ľahké.
Ak si však človek predsa len takto sadne, potom sa ho bez ohľadu na vek a spoločenské postavenie zmocní strašný altruizmus a nepremýšľa už o ničom inom než o tom, čo by nielen on sám, no predovšetkým celé Slovensko aj s najodľahlejšími osadami najviac potrebovalo. Sám som sa s touto otázkou onehdy trápil aj také tri zastávky, kým mi odpoveď pred križovatkou neponúkol obrovský bilbord: Slušné Slovensko potrebuje lídra.
Prečítal som si túto nepopierateľnú pravdu, ohromený z toho, že niekto nám číta myšlienky. Najprv som si myslel, že ide o osobé auto, o akom snívam, teda ktoré je také veľké, športové a robustné, no napriek mocnej konštrukcii hravo predbehne všetky ostatné. To je ale márny sen, lebo taký automobil by mi azda nepredali, ani keby som mal naň dosť peňazí. Zatiaľ som v ňom vždy videl iba dvadsaťročné blondínky naskrz utrápené a zahanbené z toho, že nemôžu byť v mestskej hromadnej doprave medzi svojimi vrstovníčkami.
Na bilborde však napodiv nebolé odfotografované auto ani vysávač, ba ani taká tá družná, objímajúca sa a usmievavá finančná skupina. Tá, čo vraj vie hravo vybabrať s hocakou penziou, no sama drží dôchodcov skoro celý rok pod slnečníkom na karibských ostrovoch medzi horami nakrájaného ananásu, jemne posypaného ľadom a kaviárom. Také karibské ostrovy, povedal som si mimovoľne, to by teda naozaj bolo celkom slušné Slovensko!
Lenže na bilborde bol namiesto vysávača odfotografovaný iba poslanec Daniel Lipšic, čo pôvodný potenciálny účinok reklamy celkom nevhodne znižovalo. Pridal ním iba svoju starosť k starostiam všetkých ostatných v trolejbuse.
Koho by asi za takého lídra sám navrhol? Azda poslanca Jána Figeľa? Zaznamenal vôbec projekt Alfa poslanca Radoslava Procházku? Nie je už fakticky týmto lídrom poslanec Igor Matovič za OľaNO, ktorý má teraz z celej opozície najviac myšlienkových iniciatív?
Nedýcha im všetkým na päty Euripides (antický dramatik, nie vynálezca eura), teda presnejšie Euripides slovenského parlamentu poslanec Alojz Hlina, ktorý práve pripravuje na jeho zasadnutie slovenskú klasickú tragédiu Gorila? Alebo, nemohol by to byť nebodaj, sám poslanec Lipšic? Komu by to asi prišlo na um?