Do stratena
Inšpekcia vyslaná Európskou komisiou na sklonku minulého roka síce skonštatovala, že máme jeden z najprepracovanejších systémov kontroly potravín, ale čo je nám to platné, keď viac ako polovica produktov v našich obchodoch pochádza zo zahraničia?
Dioxínový škandál s kŕmnymi zmesami, baktériu E.coli na zelenine či najnovšie posypovú soľ, vafľové trubičky kontaminované jedom na hlodavce, farbenú bravčovinu a koňacinu, ktoré vydávali za hovädzinu atď… nemajú na svedomí naši výrobcovia – toto všetko je „dielom“ zahraničných producentov.
Tí v snahe dosiahnuť čo najvyššie zisky neváhajú potraviny rôznymi spôsobmi „zlepšovať“ aj za cenu ohrozenia zdravia spotrebiteľov.
Bohužiaľ, zvykli sme si, že väčšina takýchto škandálov po tom, čo prehrmí v médiách, „ide do stratena“ – vinník zostane nepotrestaný a spotrebiteľ len môže čakať, aká ďalšia nástraha naňho číha na pultoch v predajniach potravín.
Európska únia síce vypracovala tzv. bielu knihu o bezpečnosti potravín, ktorá stanovuje jasné pravidlá ich výroby, distribúcie i predaja. Lenže bez rovnako striktného sankcionovania nepoctivých ziskuchtivcov sú nám aj tie najprísnejšie štandardy na nič.
Keďže potravinové škandály sa vyskytujú čoraz častejšie, je úplne prirodzené, že čoraz viac ľudí si kladie otázku, ktorým potravinám možno vlastne dôverovať. Aj keď to môže znieť ako klišé, tak domácim. Stačí si dať len trocha námahy a zistiť, kde v okolí sa nachádza lokálny chovateľ či pestovateľ, ktorý predáva produkty nielen zdravé, ale často aj cenovo oveľa prijateľnejšie ako v bežných sieťach, keďže v jeho prípade odpadajú náklady na prepravu a distribúciu.