Protestné dilemy
Na bratislavskom Moste SNP umiestnil ktosi nápis „Nič nie je horšie ako mlčiaca väčšina“. Čosi podobné síce nedávno vyslovila aj premiérka Angela Merkelová, ale dám ruku do ohňa, že na nedôverčivom Slovensku sa na pomyselnú hlavu mlčiacej väčšiny sype najviac výčitiek.
Už viac ako dve desaťročia pri rôznych príležitostiach počúvam, ako sa mlčiacej väčšine vyčíta mlčanie o tom či onom.
Posolstvo o zlovoľnosti mlčiacej väčšiny si cestou z práce či do práce mohli prečítať tisícky občanov. Bolo im predostreté s pedagogicky naivným zámerom, aký kedysi aplikoval Pavel Tigrid, keď chcel prebudiť lojalitu Slovákov k Československu tým, že nás v priamom televíznom vstupe kolektívne vyhrešil za to, že demonštranti na prezidenta Váckava Havla hádzali vajíčka. Bežný občan, to jest dvaja občania z troch, sa nezúčastňuje na demonštráciách žiadneho druhu. Pravdepodobne zanevrel na autorov transparentu práve tak, ako kedysi mnohí na moralizujúceho Tigrida. Pedagogika výsmechu nemobilizuje. Odrádza.
Ľudia patriaci k tzv. mlčiacej väčšine môžu mať desiatky solídnych dôvodov, pre ktoré nepôjdu do ulíc. Nespravodlivá výčitka či výsmech organizátorov protestov sa stáva ďalším dôvodom. Niekto má zdravotné problémy, iný malé deti, ďalší bývajú priďaleko a iní nerozumejú, prečo treba fyzicky ukázať podporu názoru, ktorý je oficiálnou filozofiou nášho štátu a podpiera ho vzdelávací systém, verejnoprávne médiá, pamätníky a pamätné dni, ako aj súdnictvo a policajné zložky.
Zástancovia existujúcej deľby práce sa s dôverou spoliehajú na to, že polícia ich v uliciach zastúpi a zasiahne proti prípadnej propagácii fašizmu či rasovej nenávisti. Medzi mlčiacou väčšinou sa nájdu aj takí, čo by chceli ukázať, že idey žijú i v ľuďoch, nielen v organizačných predpisoch, no odrádza ich, že médiá zobrazujú takéto protesty ako zrážky gangov ruvačky chtivej mládeže.
Problémy, ktoré má mlčiaca väčšina s uličným demonštrovaním proti fašizmu, nezmiznú jej vysmievaním. Preto je dobré, že namiesto obviňovania neprítomných na sobotnom proteste sa už v nedeľu objavili debaty o tom, ako zlepšiť prípravu demonštrácií za ľudské práva a znášanlivosť v čase, keď sa mestom pochoduje k hrobu toho politika, ktorý napomáhal zločinom proti ľudskosti. Potešilo ma, že sa primátor Milan Ftáčnik zapojil aj do tejto reflexie a na sociálnej sieti prisľúbil účasť na demonštrácii i budúci rok a tiež premyslenejšiu prípravu s partnerstvom hlavného mesta: „Chce to i posolstvo alebo posolstvá, lebo je to snaha získať aj tých, ktorí zostali doma a možno si neuvedomujú vážnosť tohto sporu."
Do pozitívnej správy sa, samozrejme, dá kvapnúť blen. A poukázať na to, že budúci rok máme komunálne voľby a partnerstvo na príprave protestu môže byť pre Ftáčnika politickou reklamou. No pre mňa je to stále výborná správa – ísť do politickej súťaže pod vlajkou ľudských práv a úcty k ľudskosti je v poslednom čase u nás nebývalá vec. Kiežby s primátorom Ftáčnikom chceli pod touto vlajkou súťažiť aj ďalší.