Mestá pre ľudí
V médiách sa každoročne objavuje celosvetový index kvality života v jednotlivých mestách, ktorý je zostavený na základe viacerých indikátorov.
So železnou pravidelnosťou sa na popredných miestach rebríčka umiestňuje Viedeň, Zürich či Mníchov. Naše hlavné mesto v ňom doteraz príliš neuspelo. Skutočnosť, že Bratislava svojim obyvateľom neposkytuje zďaleka ani taký komfort ako štyri okolité stredoeurópske mestá, potvrdil aj nedávny prieskum STU.
Stále nám nedochádza, že kvalita života sa nemeria len peniazmi, ale má aj mnohé iné aspekty. V našich zemepisných šírkach akoby sa mestá budovali len pre úzku skupinu jednotlivcov (či pre ich zisk), pričom prednosť pred všetkým ostatným v nich má individuálna automobilová doprava. Mesto je pritom živý pulzujúci organizmus, kde to, či sa v ňom jeho obyvatelia cítia dobre, závisí nielen od výšky príjmu, ale aj od kvality verejnej dopravy či množstva zelene. V oboch týchto kritériách Bratislava zúfalo zaostáva.
„Dobré mesto je ako dobrý večierok. Ľudia zabudnú na čas a chcú zostať a baviť sa,“ uviedol v jednom rozhovore známy dánsky architekt a urbanista Jan Gehl. Žiaľ, mesto postavené bez rozumu, ktoré ľudí vyháňa z verejných priestranstiev do súkromia svojich bytov, nie je veľmi dobrým miestom na život. Urobiť z neho opäť mesto pre ľudí, ktoré je živé, bezpečné, udržateľné a zdravé, je však možné. Len sa pri tom musí väčšmi vychádzať z perspektívy chodca ako z perspektívy vodiča auta. Nad „ukrižovanou“ Bratislavou tak ešte netreba lámať palicu.