Nová fáza hanby
Cirkus okolo generálneho prokurátora dosiahol novú fázu. Takú, v ktorej sa stáva bezprecedentnou hanbou pomečiarovského Slovenska a jeho politických elít.
Fázu, oproti ktorej väčšie či menšie problémy politických elít s ústavným poriadkom ostatných pätnástich rokov vyzerajú ako detské hry.
Na začiatku nás začala istá vládna koalícia masírovať „skazkami“ o zápase Dobra a Zla, ktorý sa vraj odohráva v našom parlamente, pričom deliaca čiara vedie medzi „čentéšovcami“ a „trnkovcami“. Drvivá väčšina z nás pravdaže nemôže kvalifikovane hodnotiť kandidátov na funkciu šéfa prokurátorov. Zato sme však mali všetci pristúpiť na túto rozprávku, len aby sa tak zakryla neschopnosť koalície, ktorá nám ju rozprávala.
Potom na scénu vstúpil prezident, ktorý „sa zaťal“. A vydržal zaťatý dovtedy, kým nedostal od Ústavného súdu povolenie rozhodnúť tak, ako chcel od začiatku. No ešte aj potom to svoje rozhodnutie oprel o neveľmi vecnú, neveľmi presvedčivú argumentáciu. Jemne povedané.
Dnes sme v novej fáze. Vládna strana začala už pred dvoma mesiacmi nedočkavo chystať novú voľbu. To by však najprv musel Ústavný súd rozhodnúť vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša proti Ivanovi Gašparovičovi. Lenže na to, aby mohol rozhodnúť, by najprv musel nejaký funkčný Ústavný súd existovať. Ako je známe, štyroch sudcov vyradil svojimi dvoma námietkami Čentéš, siedmich ďalších vyradil svojimi tromi námietkami Gašparovič.
A tak tu dnes máme prezidenta, ktorý nechce, aby vo veci, na ktorej má záujem, rozhodovali siedmi sudcovia, z ktorých piatich vymenoval on sám. Proti nemu stojí zasa kandidát, ktorý sám prispel svojou hrivnou k tomu, aby sa raz mohol sťažovať, že mu bolo v Slovenskej republike odopreté súdne rozhodnutie vzhľadom na jeho sťažnosť. Do tretice tu máme vládnu stranu, ktorá ponúka pomoc v podobe expresného zákona, ktorý by Ústavný súd vraj zasa sfunkčnil. O ktorej však už najmenej dva mesiace vieme, že sa nevie dočkať, kým všetko ukončí zvolením vlastného kandidáta…
Nikto sa nebude môcť čudovať, ak Jaromír Čižnár zo situácie vycúva. Ako možný kandidát prokurátorov i vládnej strany má na dosah tú celkom najvyššiu stoličku vo svojej profesii. Lenže na Slovensku je, zdá sa, lepšie trikrát vyhorieť, ako byť raz navrhnutý na generálneho prokurátora. Chcete veliť našim prokurátorom? Nech sa páči. Potrebujete len dve veci: nervy ako oceľové laná a kožu, pri ktorej tá hrošia vyzerá tenká ako prieklepový papier.
Komu môže takýto stav vyhovovať, pýta sa Čižnár v rozhovore pre Pravdu. Nuž určite nie nášmu ústavnému poriadku ani právnemu štátu u nás. Vyhovovať to sotva môže aj celkom „obyčajnému“ boju s kriminalitou, pri ktorom má riadne fungujúca Generálna prokuratúra nezastupiteľné miesto. Nevyhovuje to ani slovenskej verejnosti. Darmo sa na tej fraške budeme zabávať: zabávame sa aj na svoj vlastný účet.