Luxus
Stav, v akom sa nachádzajú slovenské vysoké školy, nie je dobrý.
Za maskou akademických slobôd sa často skrývajú pochybné inštitúcie, pripomínajúce skôr výdajňu diplomov než skutočnú alma mater. O nejakej kvalite tak nemôže byť ani reči. K zlepšeniu situácie by mala prispieť komplexná akreditácia. Jej prípravu avizoval nový minister školstva hneď po svojom nástupe do funkcie.
Väčšine navrhovaných zmien niet čo vyčítať, lebo budú mať na chod vysokých škôl pozitívny vplyv (obmedzenie lietajúcich profesorov, sprísnenie úlohy garanta študijného programu, atď.). Napriek tomu sa k nej vysoké školy stavajú značne rezervovane.
Už niekoľko mesiacov tak prebieha zvláštna hra medzi akreditačnou komisiou a ministerstvom školstva na jednej strane a Slovenskou rektorskou konferenciou na druhej strane. Tá hra je veľmi priehľadná: keďže prevažnej časti vysokých škôl sa zdá, že nové kritériá sú veľmi prísne, tak sa snažia komplexnú akreditáciu oddialiť.
Napríklad aj argumentom, že ide o retroaktívny návrh, lebo kritériá sa stanovujú „len“ rok pred jej uskutočnením.
Čo na to povedať? Iste, meniť pravidlá uprostred hry by nebolo fér, lenže vysokým školám zostáva ešte rok. Na druhej strane od tých škôl, ktoré to už majú aj teraz nahnuté, sa nedá očakávať, že sa na nich zrazu habilituje x-násobok profesorov a začnú prispievať do kvalitných „karentovaných“ časopisov, keď tak nerobili ani doposiaľ.
Jednoducho, čakať ďalších sedem rokov na to, kým niekto vypadne z kola von, je taký luxus, ktorý si táto krajina nemôže dovoliť.