Brána pootvorená
Tak už je to definitívne. Ústavný súd odmietol sťažnosť Rádu sv. Benedikta v Komárne, ktorý sa nedočkal „návratu“ kaštieľa v Rusovciach do svojich rúk. Najmä nie preto, lebo sa cirkevným bratom nepodarilo dosvedčiť, že niekdajšie šľachtické hniezdo bolo súčasťou závetu bezdetných grófskych manželov Štefánie a Elemára Lónayovcov.
Slovenskí benediktíni sa od týchto iniciatív dôrazne dištancujú, tí komárňanskí sú totiž filiálkou maďarskej kongregácie so sídlom v Pannonhalme, kde chorá Štefánia po krátkom pobyte v auguste 1945 zomrela. Mimochodom, v hre boli aj pozemky, na ktorých si Rusovčania vybudovali desiatky rodinných domov.
V každom prípade, kaštieľ, prestavaný v polovici 19. storočia v neogotickom slohu, zostáva majetkom nášho štátu. To by ihneď malo povzbudiť vládu a prezidenta, aby oprášili myšlienku premeniť túto národnú kultúrnu pamiatku na sídlo, kde by sa konali reprezentatívne politické a kultúrne podujatia, kde by ubytovávali významné zahraničné delegácie a priľahlý zrekonštruovaný park by sprístupnili verejnosti.
Nejde však iba o to. Rusovčania vypracovali jedinečný projekt, ktorý by zámocký areál spájal s významnou archeologickou lokalitou antickej Gerulaty, s cennými gotickými a barokovými pamiatkami a s možnosťou prechádzok po okolitých lužných lesoch s jazierkami až k populárnej dunajskej hrádzi, Múzeu moderného umenia Danubiana a stredisku vodných športov v Čunove.
Toto dosiaľ málo výrazné predmestie Bratislavy by sa aj po veľkorysejšom prístupe podnikateľov mohlo čoskoro stať krásnou vstupnou bránou pre návštevníkov z Pannonhalmy i z celej južnej Európy.