Skokom do budúcna
V jednom starom vtipe vedci skúmajú, čo sa stane, keď blche postupne odtrhnú nohy. Po odtrhnutí každej z nich na ňu zakričia, aby skočila a ona tak s čoraz väčšími ťažkosťami urobí. Až jej odtrhnú tú poslednú a ona sa ani nepohne.
Vyvodia z toho záver, že úbohý tvor po odtrhnutí všetkých nôh ohluchne. Ak sa pozrieme, ako postupuje riešenie ekonomickej krízy, tak sa neubránime analógiám. Čím viac sa okresávajú výdavky, tým menej sa ekonomika hýbe a tým viac je otázne, ako to interpretovať.
Vlády a biznis nie sú naivné a vedia, čo sa deje. Cieľom škrtov nie je znížiť deficit, ale zlikvidovať sociálny štát. Nik si vážne nemyslí, že si ľudia po šesťdesiatke, okrem výnimiek, nájdu zamestnanie. Cynicky povedané, sociálne dávky sú lacnejšie ako dôchodky. Okresávanie štátnej správy sleduje rovnakú logiku. Je lacnejšie zlikvidovať časť agendy, na zvyšnú zamestnávať dvoch ľudí, ktorí robia prácu za štyroch, a tým dvom, ktorých prepustia, platiť podporu. Výsledkom bude štát založený na biznis modeli, v ktorom sa spája súťaživosť s minimom služieb. Potom by to malo znova všetko fungovať na nejakých iných základoch. Takéto uvažovanie v sebe skrýva prinajmenšome dva závažné aspekty: štát nie je firma a nové základy nemusia riešiť štrukturálne dôvody krízy.
Môže nejaká krajina dlhodobo fungovať v systéme, kde sa značná časť občanov ocitne na okraji? Firma môže nepotrebných prepustiť a zabudnúť na nich. Iné by to bolo, keby jej zostali sedieť na vrátnici. Slovensko však nie je s.r.o., ak chce existovať, musí riešiť ohniská sociálnych konfliktov.
Európa nie je v kríze, pretože ju príliš stoja jej obyvatelia, ale pretože globalizácia prerozdelila karty. Ešte pred pár desaťročiami sa na starý kontinent dovážali banány a vyvážali stroje a technológie. V najhoršom prípade zbrane. Dnes sa dováža elektronika a čoraz viac sa vyvážajú suroviny. Ekonóm z Cambridgeskej univerzity Ha-Joon Chang to približuje na príklade Veľkej Británie. Ani nedávna devalvácia libry nepriniesla rast vývozu. Jediné, čo stúplo, bol zemný plyn a poľnohospodárske produkty. Lososy zaplavili Európu a whisky putuje do celého sveta.
Anglicko upadá sto rokov, no stále je to ešte príjemné miesto pre život. Bude takým aj Slovensko? Človek ľutuje politikov, ktorí musia v médiách s pohľadom do diaľky deklamovať riešenia, pritom odpovede dnes zrejme nik nepozná. Kde niet vízií, zostáva politika možného. Vláda asi stavila na stratégiu zadržiavania a dobrých známok. Zadržiavaním sa bojuje o každú fabriku. Premiér a ministri boli tento týždeň na koberčeku v U. S. Steele ponúkať svoje dary vo forme subvencovanej energie a environmentálnych úľav. Kde sú však hranice tohto prístupu, symbolizuje už fakt, že nepriletelo vedenie korporácie k nám, ale naša vláda k nim.
Druhou časťou stratégie je predpoklad, že ak budeme dobrým žiakom, čo nerobí problémy, tak sa zvezieme s hlavným prúdom Nemecka. Problémom však je, ako dlho bude Slovensko ako záložný motor potrebné. Kde niet odpovedí, zostáva improvizácia a viera, že z tej beznohej blchy sa vyliahne motýľ.