Veľká noc
Aj keď väčšina spoluobčanov je na veľkonočné sviatky veľmi dobre pripravená, samotné počasie predpokladaný príchod jari tohto roku takpovediac zaskočil. Mnohí sú preto náchylní vnímať súčasnú podobu jari skôr ako krátku prestávku medzi dvoma sneženiami, ba i samotný drsný prechod na letný čas iba ako možnosť venovať sa dlhšie zimným športom.
Veľkonočné články, recepty, ozdoby a vajíčka na Velkanoc.Pravda.sk
Veď napokon aj pre toto obdobie zvyčajné jarné otrocké hrdlačenie v záhradke mohli zatiaľ nahradiť iba vyhrabávaním osobných áut zo závejov alebo podobnými strhujúcimi radovánkami.
Ale sviatky sú predsa len tu a azda i od človeka nezávislé prírodné dianie vedie celé rodiny k tomu, aby sa statočne zomkli a spoločne čelili bohatým nástrahám sviatočných stolov. Pretože ak človek pátra po najväčších tajomstvách života a sveta, jedno z tých najkrajších, prestreté na slávnostnom obruse uprostred dobre naladenej rodiny iste neprehliadne.
Veriaci i neveriaci od skorých ranných hodín mieria k sporákom, pieckam alebo iným podobám starodávnych kultových ohnísk, len aby vdýchli nový život tisícročným tradíciám. K nim však pribúdajú aj nové. Napríklad na Slovensku je to vznik alebo zárodok nejakej novej politickej „stranôčky“, najčastejšie s programom pestrejším ako hocktoré umne maľované vajíčko. No pritom s neskromne deklarovaným významom, najčastejšie v mnohom presahujúcom význam tzv. veľkého tresku, ktorý vraj spôsobil súčasnú podobu vesmíru.
Zvlášť posledné mesiace boli bohaté na tieto zrody budúceho slovenského života. Prehľad v ich monotónnej mnohotvárnosti, najmä na pravej strane politického spektra, už pomaly strácajú aj školení folkloristi. Nik napríklad nevie, či sa čosi také drobné a milé nevyvinie aj v lone „vládobornej“ euroskeptickej strany, akou je dnes, teda aspoň spolovice, strana Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka.
Existencia takýchto nových politických zoskupení však v mnohom nahrádza na rodinnom stole obľúbené dekoratívne bahniatka, ktorých sa pod snehom zjavilo pomenej, no ich plstnatá šeď vždy každého poteší svojou dlhoočakávanou novotou.
V poslednom čase stretávam mladých ľudí, ktorí na naše veľkonočné tradície hľadia s určitými rozpakmi a s akousi neistotou. Veď povážte, mlátenie žien korbáčmi, polievanie vodou! Ale ak si predstavím mestá iných krajín a kultúr, kde niektorí síce tiež maľujú vajíčka, ale väčšinou sa okrem toho navzájom nielen oblievajú vodou, ale aj doslova obhadzujú či potierajú rôznofarebnými práškami (ako som zažil v Indii), som s nimi celkom spokojný.
Nehovorím už o takých zvykoch, keď sa ľudia v meste po celý deň triafajú paradajkami, prípadne všetci utekajú ulicami pred stádom rozvášnených býkov. Veď popri podobných prejavoch, ktoré si azda samotné privolávanie jari tak trochu žiada, ide zároveň aj o sviatky, ktoré oslavujú samotnú lásku a sú aj chvíľami rodinného zmierenia.
Veď ako hovoril anglický spisovateľ Oscar Wilde: „Po dobrom obede možno odpustiť každému. Aj vlastným príbuzným!“